FILM is (not) DEAD
Petra Sedláková 26/5/2019

Záblesk a potom tma… unikajúca navždy.

Tvoj pohľad záhadný mi možno život vrátil,

Už ťa viac nenájdem, už navždy som ťa stratil.[1]

Neznámu ženu na ulici? Alebo film, ktorý Baudelaire nikdy neuvidí? Z nehybného okienka do nepriestrelnej temnoty, pred očami sa nám už dlhý čas mihajú útržky snov, života i smrti. Blízke či cudzie, napĺňame nimi vlastnú každodennosť.

Zmúdreli sme, pohyblivé obrazy sú na konci s dychom. Čo nás ešte uchváti, vydesí, pohorší? Bytie nám je pritesné, máme potrebu vstupovať do iných realít a vidieť ich čoraz bizarnejšie podoby. Tým, čo bolo kedysi neprístupné, sme teraz presýtení. Opúšťame kiná, no už nie kvôli rútiacemu sa vlaku, a naše niekdajšie televízne útočiško nahrádza absolútna kontrola nad tým, čo a kedy sledujeme.

Nadišiel čas napísať filmu requiem. Kinečko má pod očami šminky smútku, v korunách myšlienok havrany,[2] stojí pred posledným súdom a nazerá do minulosti obrazov o smrti a zmŕtvychvstaní. Kurátorkou publikovaných textov je pritom samotná Lenora, ktorá – ani živá, ani mŕtva – vo svojom výbere sleduje nielen spôsoby, akými bola smrť v kinematografii vyobrazená, ale pátra aj po mŕtvych či znovuobjavených vyjadrovacích prostriedkoch filmového jazyka.

Vôňa smrti bude sálať z futuristického laboratória filmu Neľudská, kde mladý vedec oživuje svoju múzu Claire Lescot, aj z útrob starého Bismarckovho bazéna, kde sa odohráva príbeh Tuvalu s prvkami nemej grotesky. S možnou smrťou teoretizovania o filme a otázkou vymedzenia filmových štúdií sa stretneme v eseji Noëla Carrolla Prospekty pre filmovú teóriu: Osobné vymedzenie, so smrťou z hľadiska spirituality zase v diele Naomi Kawase. Pozhovárame sa s animátorkou Dianou Cam Van Nguyen, ktorej dokument Spolu sami o troch mladých ľuďoch, čo stratili jedného z rodičov, momentálne putuje po festivaloch a vďaka spolupráci s DAFilms.cz ho sprístupníme aj v rámci nášho VOD. Nevynecháme ani smrť vo videohrách, vtipný koncept seriálu Russian Doll či tak trochu bulvárny náhľad do dvoch filmov, kde hrala smrť hlavnú úlohu – obrazne i doslova.

A čo sa stalo s mŕtvolou zo Zväčšeniny? Ako umieral veľký Kráľ Slnko? Nuž… ak sa to dozvieme, otrávime smrť poriadnou dávkou filmového kokteilu s príznačným názvom Pet Sematary. Z delíria budú jej kradmé kroky viesť už len k zápiskom z amerického road-tripu, rozlúčkovému textu Evy Križkovej, ktorá po mnohých rokoch našu redakciu opúšťa. Čaká Kinečko smrť alebo zmŕtvychvstanie? Obzrime sa ešte raz, naposledy, pred bránou do (nielen filmovej) budúcnosti. Netreba zabúdať, keď zomrie sama smrť, zmizne jej prevaha![3] Úprimnú sústrasť.


[1] Baudelaire, Charles: Tej, čo ma minula

[2] Gregor, Peter: Labutia pieseň

[3] Shakespeare, William: Sonet 146