Názov tohto tematického bloku je Film a filozofia. Priznajme si, je to zvláštny názov, ktorý musí u časti konzervatívnych filozofov vyvolávať škrípanie zubov, veď ako si niekto môže dovoliť do jedného priestoru situovať filozofické diela a filmy. Filozofia má za sebou vyše dvetisícpäťstoročnú tradíciu, film pomaly začína písať druhé storočie svojich v porovnaní s filozofiou krátkych dejín. Časť filozofov je presvedčená, že filozofia sa má zaoberať metafyzickými otázkami, to znamená, že má systematicky postupovať od javu k podstate, od podstaty k podstate všetkých podstát a hľadať argumenty pre to, aby obyčajných smrteľníkov presvedčila, že tou podstatou všetkých podstát je napríklad duch alebo hmota. Naproti tomu film podľa nich zachytáva iba javovú stránku sveta, pasívne sníma obrazy z povrchu vecí, zachytáva udalosti v ich javovej podobe, reprezentuje ľudí prostredníctvom fragmentárnych obrazov. Filozofia sa zaoberá heroickým hľadaním pravdy, film je určený pre lacnú zábavu.

Filozofov, ktorí takto zmýšľajú o filozofii a filme tento editoriál rozhodne nepresvedčí o tom, že tak filozofia, ako aj film vytvárajú intelektuálnu atmosféru našej prítomnosti. V záujme presnosti dodávam, že túto ambíciu ani nemá, skôr oslovuje liberálnejšie založených filozofov, ktorí film chápu ako fenomén schopný prinútiť ich o niečom neznámom premýšľať či zmeniť doterajší spôsob myslenia a hľadať iný. Film, ako hovorí Gilles Deleuze, môže vyvolať pohyb myslenia, pretože sám je formou myslenia. Tak ako filozofi myslia v pojmoch a vytvárajú pojmy signované veľkými menami, podobne filmári myslia v pohyblivých obrazoch a vytvárajú rôzne druhy filmových obrazov, nesúce pečať ich individuálneho štýlu. Každý z nich prináša správy o stave sveta a snaží sa svojím dielom premôcť chaos, ktorému sme vystavení. Treba povedať, že časť filozofov nielenže pravidelne chodí do kina, ale film považuje za dôležitého dialogického partnera. Pre týchto mysliteľov to dôležité nespočíva ani vo filozofii, ani vo filme, ale v rezonancii medzi nimi, pričom medzi týchto filozofov patrí aj moja maličkosť. Platí to aj vice versa, to znamená, že mnoho filmárov sa poučilo z čítania filozofických textov a tieto podnety dokázalo obdivuhodným spôsobom transformovať do svojich filmových diel. Osobne rád diskutujem s filmármi, mám medzi nimi veľa priateľov a teším sa na každý film, ktorý nakrútia.

Nasledujúci blok textov nám dáva možnosť oboznámiť sa s tým, čo tieto rezonancie vyvolali. Sú to texty rôznorodé, pretože každý mysliteľ, ktorý sa zaoberá filmom, má svoj názor na film a filmy konfrontuje s týmto názorom. Niektoré filmy ho potvrdzujú, iné mierne korigujú a sú aj také, ktoré ho deštruujú a nútia mysliteľa formovať si iný názor alebo diferencovane vnímať svet filmu. Túto tézu jednotlivé texty tohto bloku potvrdzujú bezvýhradne, a preto mi nezostáva nič iné, než popriať čitateľovi príjemný zážitok z lektúry (filozofických) textov o filme.