Festival Jeden svet otvorí dokumentárny film Ako som sa stala partizánkou
Matej Ambroš 3/11/2021

Buďme v kontakte! Tak znie aktuálna téma Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Odkazuje najmä na formu, akou bude jeho 22. ročník prebiehať, a to presadzovaním inklúzie či prístupnosti všetkým, ktorí sa na ňom budú chcieť zúčastniť. Živé stretnutia budú prispôsobené aj návštevníkom s malými deťmi, psíkmi či iným sprievodom a pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov na podujatí nemôžu zúčastniť osobne, je pripravená online verzia festivalu. Téma inklúzie sa však týka aj samotných filmov. Výnimkou nie je ani otvárací film festivalu Ako som sa stala partizánkou

Hoci sa nedá povedať, že by nacistické zločiny boli po skončení druhej svetovej vojny zamlčané, nástupnícky komunistický režim nechcel, aby boli v jeho výklade dejín za partizánskych hrdinov alebo obete nacizmu považovaní (aj) Rómovia. Vzhľadom na dlhé trvanie tohto politického zriadenia na našom území tak tieto skutočnosti upadli do zabudnutia. Hoci krivdy minulosti sa už späť vziať nedajú, máme šancu poučiť sa z nich. Na problematiku zamlčiavania rómskych tragédií druhej svetovej vojny sa v roku 2016 zameral dokumentarista Robert Kirchhoff v svojom filme Diera v hlave, tento rok však do slovenskej kinematografie priniesol aj omnoho osobnejšiu výpoveď, a to v dlhometrážnom debute Very Lackovej. 

Režisérka sa od babičky dozvedela o osude svojho pradeda, rómskeho partizána, ktorému pre účasť na odboji nacisti vyvraždili šesťčlennú rodinu a jeho poslali do koncentračného tábora. O osobnej skúsenosti a hľadaní svojej identity prostredníctvom pátrania po zamlčaných historických udalostiach hovorí aj samotná autorka: „Tento dokumentárny film mi pomohol zostať v kontakte s mojimi koreňmi. Je to veľmi osobný film. Pojednáva totiž o osude môjho pradeda, ale aj o ďalších rómskych partizánoch, na ktorých sa v spoločnosti zabudlo. Mojím cieľom je, aby sa to zmenilo.“ 

Kvôli spomínanému námetu má film Ako som sa stala partizánkou výrazne investigatívny charakter, keďže režisérka na vlastnú päsť pátra po osudoch svojich predkov v archívoch nielen na území Slovenska. Výslednou bohatosťou originálnych dokumentov a fotografií sa tak snímka snaží priblížiť život rómskych rodín za slovenského štátu. Tento prvok, hoci mimoriadne prínosný a dôležitý, však predstavuje „len“ základnú kostru filmu a jeho odkazu. Tým, že Vera Lacková nezapája do rozprávania len samu seba, ale aj starších príbuzných, dodáva filmu hodnotu aj v rámci mapovania života Rómov naprieč generáciami nasledujúcimi po jej pradedovi. Paralelne sledujeme aj autorkine rozhovory s respondentmi, s ktorými počas pátrania interaguje. Dôležitý historický výklad tak dopĺňa kritika stereotypizácie a zakorenenosti xenofóbie. Vďaka tomu film reprezentuje istý kontrast medzi zainteresovanou stranou, neovplyvnenou zámerným zametaním faktov o rómskej komunite pod koberec, a tou, ktorá si akýsi spoločenský makropohľad na konkrétnu menšinu osvojila a zároveň ju aplikovala aj na dejinné udalosti. Spomínaná kritika však nemá formu ostrého apelu na diváka či segregácie nahliadaní na súčasnosť a históriu rómskej komunity. Vera Lacková do svojho filmu vkladá triezve a faktické komentáre, čím vytvára vyváženú vzorku názorov terajšej spoločnosti. Zdokumentovaná snaha režisérky o informovanie a edukáciu obyvateľstva o zamlčiavaných hrdinstvách rómskej menšiny tak zároveň pôsobí ako prirodzený vývoj a premostenie faktickej a osobnej roviny dokumentu. Katarzný potenciál však narúša trpká skutočnosť, že uznanie prichádza najmä zo strany oficiálnych zástupcov, napríklad v podobe prezidentky, zatiaľ čo ochota alebo záujem verejnosti ostávajú prakticky na mŕtvom bode, keď na úkor vzdania úcty obetiam druhej svetovej vojny obyvatelia uprednostňujú tradíciu miestnej ľudovej zábavy.

Snímka Ako som sa stala partizánkou je vďaka svojmu edukačnému potenciálu, zvýraznenému osobnou výpoveďou autorky, veľmi dôležitým príspevkom do diskusie o našich dejinách, ktorý zároveň dokazuje, že poučenie z minulosti je nevyhnutné pre spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu budúcnosť nás všetkých. Zároveň však v porovnaní s prvou polovicou minulého storočia ponúka aj vytriezvenie, ktoré prichádza s uvedomením si takmer nezmeneného prístupu (väčšinovej) spoločnosti k menšinám a ľahostajnosti voči zmene týchto postojov na ceste k lepšiemu, múdrejšiemu, inkluzívnejšiemu svetu.

Film Very Lackovej otvorí medzinárodný filmový festival Jeden svet 5. novembra a do kinodistribúcie bude uvedený 11. novembra 2021.