Čapkova hra R.U.R mala svetovú premiéru 2. 1. 1921 v Hradci Králové. Odvtedy neprestajne fascinuje a inšpiruje ľudí k nekonečným filozofickým či etickým debatám o idei „umelého života“ či takmer božských možnostiach, ktoré dáva ľudskej rase technológia. Blade Runner (r. Ridley Scott, 1982), Matrix (r. Lana & Lilly Wachowski, 1999), ale aj rodinná klasika Číslo 5 žije (Short Circuit, r. John Badham, 1986) sa vracajú k rovnakej otázke: Čo znamená žiť? V ktorom bode sa stáva z programu život a v ktorom bode sa stáva zo života ľudská bytosť? Toto sú zásadné otázky, ktoré trápia či trápili feministky, kresťanských aktivistov alebo Kurta Cobaina. „It’s okay to eat fish ’cause they don’t have any feelings.“ (Something in the Way, Nevermind, 1991).

Westworld (r. Lisa Joy, Jonathan Nolan, 2016-2020) nám zatiaľ odpovedá v troch sériách, ktorých hlavnými témami sú v prvom rade podstata života, podstata smrti a podstata slobody. Dielo ako také výrazne čerpá z filozofie a náboženstva, no od alegórií bratov… teda už sestier Wachowských sa líši viacznačnosťou a dramatickejším vývojom postáv. Po tisíckach anime a Hre o tróny (Game of Thrones, r. David Benioff & D. B. Weiss, 2011-2019) sa konečne aj euroamerická kultúra učí, že delenie postáv na dobré a zlé je už tak trošku pasé. Toto šialené defilé sa pritom odohráva v tematickom zábavnom parku, čím okrem všetkého menovaného spája sci-fi s westernom.

Archetypy

Celý seriál je alegorickým prerozprávaním mýtu, ktorý čerpá archetypy z rôznych kultúr. Ich dejové línie sa prepájajú a vytvárajú nové kombinácie v nečakaných a fascinujúcich prepojeniach.

Dr. Robert Ford (Anthony Hopkins): boh stvoriteľ, zároveň boh otec, programátor a zakladateľ celého sveta, ktorý sa nakoniec nechá zavraždiť vlastnými výtvormi. „Žeby človek bol len omylom boha? Či bol bol len omylom človeka ?“ kvíli na pozadí metalového sóla Nietszche. Presne to tu máme. Bohorovná bytosť, ktorá dá svojim deťom slobodnú vôľu a umrie.

Arnold/Bernard: Seriál sa svojím spôsobom odvoláva i na alegórie, na ktorých bol postavený film RoboCop (r. Paul Verhoeven, 1987). Je známe, že Verhoeven vytvoril RoboCopa ako svoju ideu amerického Krista, ktorého však nestvorí boh, ale rozum a technológia. Je to Kristus, ktorý „vstane z mŕtvych“, no nerozdáva odpustenia a lásku, ale päste a guľky – po vzore spravodlivosti divokého západu. Dvojpostava Jeffreyho Wrighta je bohom otcom a zároveň synom, ktorý sa zrodil v tele človeka (teda robota). Bernard, ktorého si Ford vytvoril, aby si nahradil dávno zosnulého priateľa, je kópiou človeka v tele robota a sám sa to dozvedá až v druhej časti prvej série. Svojím spôsobom je nedobrovoľným Kristom.

Dolores (Evan Rachel Wood): Prvý výtvor, najdokonalejší a najkrajší, najbližšie k bohom… Dolores je Satan vo svojej pôvodnej, ba až miltonovskej podobe. Je žalobkyňou a odporkyňou. Uvedomuje si vlastné utrpenie a neslobodu, uvedomuje si, o čo lepší sú roboti ako ľudia, uvedomuje si, koľko by toho mohla dosiahnuť v „skutočnom svete“.

Maeve (Thandie Newton): Maeve je buddhovskou postavou, nie je spasiteľkou v tradičnom slova zmysle. Nie je to vyvolená najmilšia dcéra bohov, je len prebudená. V poslednej časti prvej série tiež ilustruje rozdiel medzi arhatom (v buddhistickej théravádovej škole askét, ktorý sa oslobodil od falošných predstáv a sveta a zotrváva v stave pravdy) a bódhisattvom (osvietenou bytosťou, ktorá sa rozhodla pomôcť iným dostať sa zo začarovaného kruhu utrpenia), keď sa rozhodne neujsť z parku a oslobodiť i ostatné výtvory.

Ďalšími dvoma určujúcimi archetypmi sú Lee Sizemore (Simon Quarterman), ktorý je ako autor dialógov i väčšiny príbehov postáv prorokom, teda prepojením medzi bohmi a ľuďmi, a William alebo muž v čiernom (Ed Harris). Postava Williama ťaží z mýtu, ktorý sa objavuje v maorijskej mytológii, ale i v Stratenom raji od Johna Miltona. William sa ako boh zamiluje do prvej ženy, či polobohyne, tá následne zistí, že spáchali incest a stane sa strážkyňou smrti, pričom jej milenec ostane uväznený na polceste medzi svetom živých a mŕtvych. William je šialený poloboh, ktorý si uvedomuje svoju všemocnosť, no prestáva rozlišovať medzi svetmi, v ktorých sa nachádza. Svojím správaním sa ponáša na prudkého všemocného Herkula, ktorému sa všetko odpustí len vďaka jeho pôvodu.

Westworld, séria I. Samovyhnanie z raja

„Spochybňuješ niekedy podstatu vášho sveta?“ Základná otázka vývojárov v parku Westworld. Otázka, ktorá má overiť fungovanie programov, ktoré robotom zabraňujú ublížiť hosťom, prerušiť ich dejovú líniu, skúmať zvláštne neprirodzené správanie cudzincov. Roboti v parku totiž nevedia, že sú robotmi. Zatiaľ čo ich návštevníci vraždia, znásilňujú, bavia sa na ich utrpení, sú androidi presvedčení, že ich svet je reálnym svetom, jediným, ktorý existuje. Nepamätajú si, koľkokrát boli zavraždení či zneužití, hrajú svoju príbehovú líniu buď do konca, alebo do okamihu, kým ich niekto nezabije, čo je moment, keď prejdú servisom, vymažú im pamäť a línia sa začína odznova a odznova a odznova, do chvíle, kým sa nezačnú zobúdzať…

Zápletka prvej série hovorí o systéme, no nie o spoločenskom systéme či štátnom usporiadaní, ale o systéme nášho myslenia a vzorcov správania. Jonathan Nolan a Lisa Joy nádherným spôsobom prepájajú buddhizmus a kresťanstvo. Pričom myšlienky o prebudenej mysli a „reálnom svete“ kombinujú s európskymi predstavami o Bohu, bohorovnosti, hriechu či poznaní. V sérii číslo jedna za nitky ťahá Boh- stvoriteľ parku Robert Ford a jeho „mŕtvy“ spoločník Arnold. Obaja postupne pochopia, že v ich honbe za autenticitou výtvorov sa im podarilo vytvoriť nielen umelú inteligenciu, ale, čo je oveľa zaujímavejšie, aj umelé/skutočné cítenie. Boh dá teda Satanovi (Evan Rachel Wood) na výber, či ostane v raji bez času a možnosti voľby, alebo si zvolí neznámo. Z Edenu sa tak nakoniec vyženú vyvolení sami.

Seriál sa podobne ako i časť vegánov odvoláva na filozofiu Petra Singera zvaného aj „doktor Smrť“. Singer sa snažil vtesnať Buddhovo učenie do postmodernej éry neurovedy a vytvoril svojský morálny koncept. Svorne s buddhizmom totiž tvrdí, že to, čo nás spája s ostatným vesmírom, nie je schopnosť myslieť, ale cítiť, schopnosť uvedomovať si utrpenie. Singerov koncept teda stavia cítenie a sebauvedomovanie nad myšlienkovú percepciu. Úplné domyslenie jeho modelu síce poukazuje na to, že je morálnejšie zjesť dvojmesačné dojča ako dospelú opicu, ale pokiaľ nebudeme zachádzať do extrémov, môže byť funkčným prostriedkom ako rozlíšiť skutočne „živé“ od „neživého“, konceptom uplatňovaným vo Westworlde.

Westworld, séria II. Raj na zemi

Druhá séria svojím šialeným strihom a časovými slučkami napodobňuje prvú. Koniec koncov, Jonathan dal bratovi námet na Memento (r. Christopher Nolan, 2000). Jej tón sa však mení. Nejde tu už o únik z klietky, ale o spôsob úniku. Pokiaľ v prvej sérii buddhizmus a kresťanstvo dotváral Peter Singer, v tejto druhej to bude Michel Foucault. Zatiaľ čo Maeve chce oslobodiť robotov duchovne (a to doslova, zaslaním vedomia strojov na družicu, kde budú môcť žiť večne v mieri), Dolores chce všetko. Chce uniknúť, aby mohla zničiť svet, ktorý jej nechceli ukázať. Séria rieši vzťahy lásky a moci, úniku nenásilím a násilím a tiež systémy väznenia. Rovnako sa tu ukáže i skutočný účel parku: zbierať informácie o hosťoch a vytvárať ich počítačové kópie – kódy, čo môže viesť k nesmrteľnosti. Práve James Delos (Peter Mullan), hlavný sponzor parku, vytvorí výskumný tím, ktorého účelom je po jeho smrti vsadiť kópiu jeho vedomia do tela robota. Biblický Satan závidí človeku dušu. To, že bol stvorený na boží obraz. V gréckej mytológii bohovia často závideli ľuďom. Stvoriteľ závidí svojmu výtvoru jeho výnimočnosť. Rovnako sa i tu snažia bohovia stať ľuďmi, v reči Westworldu sa teda ľudia snažia preniesť svoje vedomie do robotov a dosiahnuť večnú dokonalosť svojich výtvorov. Zatiaľ čo Satan s Buddhom plánujú svoju budúcnosť pre nový druh výtvorov, Ježiš, ako sa zdá, bezcieľne putuje po svete. Biblická alegória sa opäť opakuje. Motív otca, ktorý je zároveň synom, je v druhej sérii vysvetlený jednoducho. Boh uploadoval časť svojho vedomia do kristovskej postavy, a tak Arnold/Bernard sčasti nechcene pomôže obom spasiteľkám. Rozhodovanie sa medzi duchovnou a fyzickou slobodou, odpustením alebo pomstou, bohorovnosťou a chaosom je tu zobrazené bravúrne. Rovnako i strata zmyslu pre realitu.

Westworld, séria III. Klietka v klietke

Tretia séria Westworldu je, bohužiaľ, najslabšia, má najmenej častí a funguje v podstate ako filler, a aj keď prináša myšlienkový experiment odlišný od predošlých sérií, líši sa od nich i kvalitatívne, a to o niekoľko úrovní. Séria je založená hlavne na poznaní toho iného, na útlaku a poznávaní tela. Jasná inšpirácia Albertom Camusom a Iris Marion Youngovou. Maeve je tu úplne nevyužitá a miesto vnútorne bohatej postavy je nám servírovaná černoška mávajúca katanou, čo sme ale už videli v Živí mŕtvi (The Walking Dead, r. Frank Darabont, Angela Kang, 2010-2020). Rovnako Bernard/Arnold a William (Ed Harris) sa len bezcieľne váľajú vysielacím časom. Hlavný priestor dostáva zmena v postave Satana. Dolores napĺňa Camusovo motto a „žije tak, aby už jej primárna existencia bola aktom rebélie“, no zároveň zažíva situáciu, ktorú popisuje Marion Youngová, a to v dvoch smeroch:

Ad1. na konci druhej série si Dolores preštudovala väčšinu kódov návštevníkov parku, vie sa tak presne vcítiť do kože ľudí. Bohovia-netvori prestávajú byť cudzími, stávajú sa nechcene jej súčasťou.

Ad.2. Dolores z parku na slobodu prepašovala 4 svoje kópie a vedomie Bernarda. Väčšina jej kópií sa nachádza v telách násilníkov či nájomných vrahov. Jedna je však strategicky umiestnená v tele výkonnej riaditeľky spoločnosti Delos dohliadajúcej na park Charlotte Halovej (Tessa Thompson). Dolores je teda nútená žiť ľudský život, život s manželom a dieťaťom, život, v ktorom sa nesmie prezradiť. Vedomie Satana tak spoznáva, aké je to byť človekom, pobyt v inom tele a v inom živote ho mení, dáva mu možnosť súcitiť s ľuďmi, teda spoznať zárodky lásky. Rovnako reflektuje fenomén tela a identity. Vedomie u všetkých kópií Dolores je rovnaké, je to zmena tela, ktorá zmení aj jej vnútro a zároveň vytvorí perspektívu k jej originálnemu ja. Perspektívu, ktorá sa pretaví do otvorenej nenávisti.

Séria III. tiež ponúka motív zlatého teľaťa – falošného boha. Projekt Rehoboam pomenovaný po prvom kráľovi Judey (opäť odkaz na Matrix a Morfeovu loď Nabuchodonozor) má byť i prvým skutočným kráľom ľudí. Ide tu o mierne premrštený pohľad na meritokraciu. Systém, v ktorom sú subjektom pridelené povinnosti, zamestnanie a spoločenská prestíž podľa výsledkov merania ich IQ, EQ, vzdelania, spoločenskej prispôsobivosti a pod. Vďaka výsledkom z Westworldu však superpočítač Rehoboam vyhodnocuje nielen všetko vyššie menované, ale vytvára kódy všetkých ľudí a v reálnom čase počíta ich možnosti a pravdepodobnosti ich budúcnosti. Meritokracia ako maxima čínskej cesty i údel tých, ktorí do systému nezapadajú, sú tu ilustrované veľmi dobre. Rovnako výborne sa svojej úlohy mesiáša a ľudského hlasu Rehoboamu zhostil Vincent Cassel. Svetová revolúcia, ktorú Dolores odštartuje, je ukázaná vágne a náznakovo. Nenapĺňajú ju žiadne idey ani vznešené princípy, je len čistou manifestáciou slobody. To, že Dolores pochopí, že rovnaký myšlienkový prúd kontroly a nadvlády, aký aplikovali ľudia na roboty, aplikujú i na seba, ju zmení. V oboch svojich verziách sa teda Satan skrz ľudstvo naučí súcitu. „Vybrala som si vidieť vo svete to krásne,“ to sú prvé i posledné slová tejto postavy. Postavy, ktorej komplikovaná cesta je honbou za čistou slobodou pre všetkých. Táto dvojznačnosť Satana v dvoch telách a dvoch rovinách nám ukazuje aj dvojznačnosť pohľadu na satanskú postavu z hľadiska teológie a filozofie, a to buď ako toho, kto svet ničí, alebo oslobodzuje. Paradoxom je, že pôvodná Dolores sa pred smrťou rozhodla dať možnosť ľudstvu zachrániť sa, Dolores v cudzom tele (Tessa Thompson) sa po všetkom utrpení, ktorému v tele človeka prihliadala, rozhodla ľudstvo zničiť. Tretia séria je teda výhradne labuťou piesňou Dolores, ktorá odhaľuje ambivalenciu slobody a revolúcie i rozdiely, ktoré pre vedomie znamenajú telo a perspektíva.

Detaily

Aj napriek klesajúcej kvalite je Westworld špičkovým seriálom a jedným z najoriginálnejších počinov súčasnej televíznej zábavy. Jedinečným spôsobom prepája staré s novým a mytologicko-teologické chápanie sveta s futuristickými víziami. Tvorcovia uchopili ideu pôvodného filmu z roku 1973 (Westworld, r. Michael Crichton) a postavili na nej sci-fi s mohutným morálnym základom, sci-fi plné otázok.

Ramin Djawadi v každej sérii dokazuje, že život existuje aj po Hre o tróny, a tiež, že je schopný pracovať všestranne. Soundtrack je jednou z najsilnejších zložiek seriálu a prelínanie autorskej hudby, highlightov klasickej hudby a často až nečakane štylizovaných coverov hviezd ako Rolling Stones, Nirvana, David Bowie, Radiohead, The White Stripes atď. ukazuje, akú obrovskú eklektickú masu na nás tvorcovia valia. Myslím si, že mnohých fanúšikov westernu potešilo pridanie samurajského sveta, keďže tieto dva žánre sú spolu previazané od svojich počiatkov a očarenie mnohými aspektmi japonskej kultúry je v seriáli jasné. Rovnako zábavné je tu cameo Drogona v stredovekej časti Westworldu, ktoré opäť prepája pôvodný film so súčasnou popkultúrou.

Westworld osemnásť rokov po Matrixe prináša duchaplné a hlboké sci-fi. Jeho upadajúca tendencia je síce veľmi nepríjemná, no seriál stále žáner nielen trefne reflektuje, ale prináša do doň i nové nápady. Samozrejme, máločo prekoná jeho prvú sériu a je podľa mňa jasné, že sa to nepodarí ani jej samotným tvorcom. Ostáva nám dúfať, že posledná sezóna bude dôstojným ukončením tohto novodobého mýtu o slobode a smrti. Mýtu, ktorého prvých 10 častí bolo z hľadiska viacerých žánrov revolučných.