▶▲▲

Pršalo. A do žíl sa mi rozliali tóny, po ktorých sa mi žiada vypraviť na výlet. Taký filmový, hudobný, „depešácky“.

Vravím si „povedz niečo…“, no stáva sa, že pravú podstatu za nás vyslovia myšlienky cudzie, myšlienky obsiahnuté v piesňach. Keby som bola zamilovaná, pokojne by som držala nad hlavou magnetofón a celé vyznanie by zostalo na pleciach Petra Gabriela práve tak, ako vo filme Say Anything… (1989). Alebo inak. Mohol by sa pri mne objaviť Dave Gahan a zaspievať naživo:

Let me see you stripped

Down to the bone

Darmo, fantazírovanie v čase, keď vám bruchom besnia motýle, hranice nepozná, a tak aj mladý John Cusack v trenčkote so všetkou rojčivosťou pôsobí pod oknami Diane, najkrajšej a najmúdrejšej dievčiny seattleskej „high school“, v zásade normálne. Nevynímajúc túto ikonickú scénu, Cameron Crowe využil navonok mnohokrát spracovaný námet o dospievajúcej mládeži a letnej láske, ktorá je odhodlaná prekonať nemalé spoločenské rozdiely. Pozornosť sa však v príbehu obracia na omnoho závažnejší problém, okrem iného v sprievode podmanivej Stripped z albumu Black Celebration (1986).

Well, I’m knocking on Death’s door

Will I take my rest, have I passed the test?

Odpoveď spravidla čaká ďaleko, niet divu, že sa za ňou musím načiahnuť „až na koniec sveta“. Tam, kde sa na Zem rúti atómový satelit, aby zastavil nás a naše videnie. Bis ans Ende der Welt (1991) je novodobou odyseou veľkého Wima Wendersa. Možno v nej putovať zdanlivo nezlučiteľnými žánrami navzdory katastrofe, videné obrazy prenášať do mysle slepých, zacykliť sa vo vlastných snoch a nakoniec zabudnúť, kde sa tá podivná skutočnosť vlastne nachádza. Nádej sa zračí v zaklopaní na Death’s Door, ale teraz…

It’s time to face the consequence

For delivering the proof

In the policy of truth

…„spovedám sa“ v dvoch časových rovinách filmu Le confessionnal (1995), ktoré sa navzájom prelínajú a pokúšajú sa vniesť svetlo do tajomstiev istej rodinnej histórie. Robert Lepage prekračuje divadelnú oponu a vnára sa do hlbín pamäti Québecu, kam prichádza v roku 1989 maliar Pierre Lamontagne, aby odhalil pravdu o pôvode svojho adoptívneho brata. Táto prítomnosť je zrkadlom minulosti, obdobia roku 1952, keď v miestnom kostole nakrúca majster Hitchcock. Parafrázu filmu I Confess dopĺňajú skladby Policy of Truth a Waiting for the Night z albumu Violator (1990).

I’m waiting for the night to fall

I know that it will save us all

When everything’s dark

Keeps us from the stark reality

Keď sa rozbehnete „proti múru“, namiesto smrti vás môže čakať aj vykúpenie z doterajšej existencie. Začína to „crash“ a pokračuje „crush“. O trpkom sebapoznaní a búrlivej romanci rozpráva Fatih Akin vo filme Gegen die Wand (2004). Jeho Cahil a Sibel majú turecké korene, žijú v Hamburgu a po neúspešných samovraždách uzatvárajú fingované manželstvo, čím sa (nie vždy spoločne) vydávajú na divokú jazdu za šťastím. A poviem vám, počas nej by som nechcela počuť nič iné ako I Feel You z albumu Songs of Faith and Devotion (1993).

This is the morning of our love

It’s just the dawning of our love

Nie je to len ráno lásky, ale aj ráno života v doposiaľ nepoznanom tele. Film Xaviera Dolana Laurence Anyways (2012) ma vracia opäť do Québecu 1989 a tiež k Violator, tentoraz k milostnému vzťahu temperamentnej Fred a profesora literatúry Laurenca, ktorý svoju budúcnosť zásadne mení rozhodnutím pre slobodu – byť ženou, „anyways“. Táto revolúcia (nie revolta) naráža v rozmedzí desiatich rokov na množstvo prekážok a Enjoy the Silence v jej pozadí ilustruje možné východisko.

Words are very unnecessary

They can only do harm

Toľko k výberu filmov, v ktorých odzneli skladby od Depeche Mode. Články, aktuality, preklady o kapele a ich hudbu, videá a fotografie pravidelne prináša projekt depechemode.sk na svojom webe a FB fanpage.

Povedz niečo... (Say Anything..., r. Cameron Crowe, USA, 1989)
Až na koniec sveta (Bis ans Ende der Welt, r. Wim Wenders, Nemecko / Francúzsko / Austrália / USA, 1991)
Le confessionnal (r. Robert Lepage, Kanada / Veľká Británia / Francúzsko, 1995)
Proti múru (Gegen die Wand, r. Fatih Akin, Nemecko / Turecko, 2004)
Laurence Anyways (r. Xavier Dolan, Kanada / Francúzsko, 2012)