DAFilms.sk je platforma s názorom

Platformu DAFilms.sk iniciovala česká materská spoločnosť DAFilms vo februári 2020 s cieľom vytvoriť regionálny priestor pre slovenskú a českú kinematografiu. Ponúka filmové tituly v rámci ročného a mesačného predplatného (SVOD), ako aj časovo obmedzený jednorazovo platený stream (TVOD). Ku koncu roka 2021 bolo na slovenskom portáli DAFilms zaregistrovaných 7557 užívateľov. Rozhovor priebiehal s(o skoro) kompletným tímom DAFilms.sk: projektovou manažérkou a dramaturgičkou Dorotou Zacharovou a PR manažérkou Sašou Gojdičovou.

Rozhovor bol kvôli rozsahu skrátený a upravený.

Dorota Zacharová (vľavo) a Saša Gojdičová (vpravo)

KŽ: Vo filmovom priemysle sa čoraz hlasnejšie ozýva obava, že tradičná kinodistribúcia zanikne a nahradí ju VOD. Na druhej strane sa štandardizoval určitý distribučný model, v ktorom je titul najprv v kinách a potom na VOD platforme. Dalo by sa povedať, že kiná a VOD platformy sú v súčasnosti komplementárne. Preberú podľa Vás online platformy kinodistribúciu? Do akej miery ovplyvňuje kinodistribúcia prácu vo VOD platforme?

DZ: Mne sa zdá, že čím viac platforiem – pod platformou teraz chápem aj priestor kina –, tým lepšie pre samotný film. Taká tá šuškanda o filme funguje najlepšie, keď sa film distribuuje viacerými kanálmi. Treba však dodať, že u nás sa ustálila určitá postupnosť – najskôr kinodistribúcia a televízia a potom uvedenie na portáli. Exkluzívna VOD premiéra pred samotným uvedením v kinách je na Slovensku ojedinelý jav. Producent alebo majiteľ VOD práv musí byť veľmi solidárny, ak pôjde najprv do virtuálneho priestoru. To sa nám stalo asi len dvakrát. Samozrejme by bolo ideálne, keby nás slovenský distribútor nechápal ako konkurenciu, ale skôr ako posilnenie paralelnou distribúciou už na začiatku. Na DAFilms sú totiž dva spôsoby distribúcie: jeden je v rámci predplatného, druhým je jednorazový platený stream. Ten nie je invazívny voči modelom, v ktorých je film zároveň v kinách alebo v televízii. Zaplatíš si 3 eurá na VOD platforme, ako keď ideš do kina. Takáto premiéra by mohla spôsobiť boom pri spustení filmu. Film sa spustí s veľkým haló, bude na VOD a súčasne v kinách, a potom sa z VOD stiahne a film žije ďalej v kinách. Kiná môžu pridať nejaký event, môžu mať diskusiu s režisérom, môžu film promovať vo svojich komunitách. Po čase sa film vráti na platformu a priláka divákov, ktorí už o filme veľa počuli, ale nestihli ho vidieť v kine či radšej pozerajú filmy z domova. To je pre nás ideálny mód.

KŽ: VOD vlastne rozšíri pole pôsobnosti filmu.

SG: Minulý rok sa tento typ premiéry testoval v Česku. S niekoľkými filmami sa urobila takáto paralelná projekcia – premiéra v kine a v tom istom čase aj v online priestore na obmedzenú dobu. Ten distribútor do toho išiel opakovane, lebo sa ukázalo, že je to pre neho prospešné. Pri kinách si musíme uvedomiť, že jednak stále nemôžu fungovať naplno, a jednak, aj keby mohli, VOD je prítomné vo všetkých regiónoch, aj tam, kde kiná nie sú, aj v dobe, keď kino práve nepremieta.

U nás však kumulovaná premiéra ešte nebola. 

Programový špeciál Výzva zvaná hendikep

KŽ: A plánujete ju?

DZ: Chceli by sme ju vyskúšať tento rok, ale musíme najprv nájsť partnera na spoluprácu, distribútora, ktorý by bol ochotný do toho s nami ísť. 

SG: Dúfame, že distribútora presvedčia čísla sledovanosti z českého prostredia.

DZ: Áno, presne tak, musíme vedieť, či takáto premiéra zafunguje. Boli by sme veľmi rady, keby toto bola cesta. Dobre, že sa na to pýtaš, pretože touto otázkou by sme mohli navnadiť distribútorov (smiech). Dnes PR nie je malá položka a z pohľadu majiteľa práv – nebudem hovoriť, že je to vždy distribútor, lebo niekedy je to aj priamo producent – sa neoplatí naliať ju do systému dvakrát. Raz promuje kiná na veľkých plagátoch a potom promuje VOD. Keď promuje raz a postrehnú to aj ľudia v regiónoch alebo v oblastiach, kde kino nie je zastúpené, čo je výhoda VOD, potom sa môže VOD stiahnuť. Takto môže naozaj pomôcť kinám. Ľudia budú o filme hovoriť. Záleží aj na tom, aký je to film. Ak je to nejaká „pecka“, alebo kontroverzný film, vzniká synergia. Teraz sme napríklad zažili veľmi pekné reakcie na Každú minútu života, lebo to je film, ktorý iniciuje debatu. 

SG: Za jeden mesiac sa stal najsledovanejším filmom roka. Čiže predbehol tituly, ktoré tam viseli rok.

DZ: Zároveň bol predtým najsledovanejším dokumentárnym filmom v kinách, takže nám kino divákov neubralo, ale, naopak, nazbierali sa z rozličných komunít. 

SG: Veľmi by sme chceli, aby niekto urobil relevantný výskum o tom, ako VOD ovplyvňuje návštevnosť kín. Je tu kopec argumentov ohľadom nových užívateľských trendov – sú ľudia, ktorí sú zvyknutí počúvať podcasty, sú ľudia, ktorí si vyberajú živé akcie, sú ľudia, ktorí si vyberajú online akcie. Ale nie je preskúmaný vzťah VOD a kinodistribúcie, a preto ani my nevieme povedať, ako to naozaj je. Nemáme na to žiadne všeobecné čísla, vieme len to, čo sa deje v rámci nášho portálu.

DZ: Chceli sme vyslovene osloviť nejakých študentov, napríklad ľudí z katedry produkcie na VŠMU.

SG: Niekto by na túto tému mohol spraviť diplomovú prácu. My by sme poskytli prístup k našim dátovým informáciám.

DZ: To tam nejak načrtni (smiech).

SG: Záujemci, hláste sa (smiech).

DZ: Pri tomto „kradnutí divákov“ existuje taký paradox. Keď sa nejaký film vysiela v televízii povedzme v sobotu o ôsmej večer, tak ho v nedeľu vyhľadávajú u nás. A máme krivku, že pozerajú daný film u nás. Možno si ho vtedy nestihli pozrieť alebo napríklad sesternica povie bratrancovi, nech si ho pozrie… My si pomáhame. Všetky tie priestory, tie platformy – nielen online – si pomáhajú, čo sa týka povedomia o danom filme. Naozaj to takto funguje. 

SG: Zisky sa aj tak zbiehajú k producentovi alebo k distribútorovi. Nie sme komerčná platforma, ktorá na tom brutálne zarába, veľké percento z našich tržieb sa vracia k producentovi či distribútorovi.

KŽ: Zachytila som, že máte nastavený model, v ktorom 60 % ide producentovi a 40 % vám. 

DZ: 60 % – 40 % alebo dokonca 70 % – 30 % v exkluzívnych prípadoch.

SG: Keď sa filmy pozerajú, podporujú sa tým tí, ktorí ich tvoria.

DZ: Majitelia práv však dostávajú percentá zo všetkých tržieb filmu – z jednotlivého plateného streamu, ale aj z ročného a mesačného predplatného. Z počtu prehratí dostávajú alikvotnú časť. Čím viac predplatiteľov, tým lepšie pre majiteľov práv a tvorcov. 

Programový špeciál Ženské kruhy

KŽ: Ktoré filmy majú na platforme najväčšiu sledovanosť? A pri ktorých filmoch vás, naopak, mrzí, že nemajú väčšiu sledovanosť?

DZ: Najprv ti poviem, čo bolo najsledovanejšie z programových špeciálov, pretože tie sú u nás veľmi obľúbené. Veľmi vysokú sledovanosť mal špeciál venovaný tvorbe Dušana Hanáka, nielen na DAFilms.sk, ale dokonca aj na českej platforme a vo svete. Populárne boli Krátke filmy z VŠMU a špeciál venovaný ženskej téme Ženské kruhy. Nešlo o čisto feministickú tému, ale skôr širšiu tému žien vo filme. Potom bola Nežná revolúcia, Český lev a Best of DAFilms.sk. To boli top sledované špeciály do konca minulého roka. A čo sa týka jednotlivých filmov, posudzujeme zvlášť SVOD, predplatné a TVOD, čiže jednorazové platené prehratia. Odráža sa v tom aj skutočnosť z programových špeciálov. Z TVOD patrili k najprehrávanejším filmom Žena režisérskej dvojice Mikova a Arthus-Bertrand, Neviditeľná od Maie Martiniak, Šarlatán Agnieszky Holland a Každá minúta života Eriky Hníkovej. Potom tu máme filmy V sieti, verziu 15+ a 18+, a Havel. V rámci SVOD, teda predplatného, sú najprehrávanejšími Služobníci, Každá minúta života, Raj na zemi,Jak Bůh hledal Karla a Neviditeľná. Neviditeľná bola vlastne víťazný film festivalu Jeden svet, aj divácky najúspešnejší film a tiež je zaradený v špeciáli Ženské kruhy

DZ: No a tituly, pri ktorých nás mrzí sledovanosť…Mňa osobne mrzí, že sme mali v exkluzívnej premiére film Chci tě, jestli to dokážeš, ale záujem oň bol slabý. Na Slovensku nebol v kinách, bol len u nás, pekne sme ho promovali, aj sme ho podporili diskusiou. Je o žene s mozgovou obrnou, ktorá je pripútaná na vozík a pritom je to už vlastne dospelá žena, ktorá túži po fyzickej blízkosti. Išlo o kontroverznú tému, vo filme veľmi pekne spracovanú, no ten film nemal takú sledovanosť, akú by mohol mať. 

Čiastočne je to asi spôsobené aj tým, že predplatitelia chcú mať všetko v rámci predplatného a sú nahnevaní, keď musia zaplatiť ešte euro päťdesiat, dve päťdesiat za film navyše. 96 % filmov máme v rámci predplatného, ale potom je tu to malé percento, ktoré vzhľadom na licenčné zmluvy môžeme priniesť len vo forme jednorazového plateného streamu. Po nejakom čase však aj tieto filmy zvyknú prejsť do predplatného. 

SG: Pre mňa bol objavom roka Minervini, film Zastavit bušící srdce.Potom sú tam zabudnuté poklady, moje nostalgické tituly: Kouř a Láska shora Petra Marka, čo je jeho prvý, ešte amatérsky film. Sú to pekné filmy, ale naozaj fajnšmekerské. Vytiahol ich aj Miloš Krekovič v špeciáli, ktorý pre nás pripravoval. 

KŽ: Slovenská divízia DAFilms funguje od februára 2020, svoju činnosť ste začali tesne pred pandémiou. Ako vnímate pandémiu v DAFilms.sk? 

DZ: Keď sme vo februári začali, zažili sme menší boom, pretože sme sa tu objavili ako noví na trhu. Blížili sa voľby, tak sme vytvorili programový špeciál Filmom proti extrémizmu. Vtedy sme zažili prvú interakciu s našimi divákmi a mali sme vysokú sledovanosť, ktorú posilnilo aj gesto od filmárov – film dali vždy na jeden deň zadarmo. Mali sme filmy od Mareka Šulíka, od Roberta Kirchhoffa, od Marka Škopa, od Miry Fornay, od Jana Geberta. Téma extrémizmu zaujala, bola to prvá krivka hore. Keď prišlo obdobie pandémie, mali sme síce nárast divákov, ale už sme nedosiahli rovnaký vrchol ako na začiatku, vo februári. V apríli sme sa snažili o ďalšie gesto, už pandemické – za každý stream sme prispievali do fondu Kto pomôže Slovensku. Treba povedať, že sme prišli do vhodnej doby, ľudia uviazli počas lockdownu doma a VOD portálom stúpla sledovanosť. To sa odrazilo aj u nás.

SG: My tie čísla z lockdownu nemáme s čím porovnávať, pretože u nás ešte nebol priemerný, akoby normálny rok DAFilms, fungovali sme len pár mesiacov.

DZ: Zároveň sme sa vtedy snažili vysvetliť kinárom, že s nimi nechceme súperiť. To bol prvý konflikt, na ktorý sme narazili. Brali nás ako konkurenciu, ktorá kradne filmy a vezie sa na tom, že je zlá doba, ktorá im nepraje a praje VOD.

KŽ: Mňa by zaujímalo, či z tých dát o sledovanosti viete vyvodiť nejaké závery o diváckych návykoch. Či by sa dali analyzovať. Vnímate nejaké vzorce, čo sa týka žánru alebo metráže? 

SG: Z našich týždenných prehľadov sledovanosti vieme, že keď nasadíme nejaký hraný titul, ktorý pritom nemusí byť nutne extrémne artový, máme vysokú sledovanosť. Keď nasadíme experimentálny dokument, zbiera divákov dlhšie a pomalšie. 

DZ: Hrané filmy niekedy fungujú, ako hovorí náš umelecký šéf z Prahy Marek Hovorka, ako také mucholapky na divákov. Prídu za hraným filmom, ale potom zbadajú nejaký zaujímavý dokumentárny film a ostanú u nás. Aj mainstreamový divák zrazu prepadne dokumentárnemu filmu, lebo to nie je to, čo si myslí, že to bude. Ľudia majú predsudky voči tomu, čo je dokumentárny film. Veľa prvodivákov príde za hraným filmom. 

KŽ: To je zaujímavé, mala som pocit, že viac inklinujete k dokumentu. 

DZ: Ja by som to tak nepovedala. To je naše „dedičstvo“ z DAFilms.cz, ktoré sa s nami vlečie. DAFilms.cz sa od začiatku profiluje ako platforma pre dokumentárny film. Odkedy sme spustili DAFilms.sk, hovoríme, že chceme byť platformou pre domácu slovenskú a českú tvorbu. Zároveň hľadáme vyvážený model, pretože na Slovensku sa robí viac dokumentárnych filmov ako hraných a to sa tiež odráža v našom katalógu. Zastúpenie však chceme mať rovnaké. Je samozrejmé, že pri hraných filmoch si vyberáme nejakú kvalitu, ale to aj pri dokumentoch. Máme nastavenú dramaturgiu.

Snímka z filmu Zastavit bušící srdce (r. Roberto Minervini, 2013)

KŽ: Ako u vás prebieha kurátorský proces?

DZ: Ako prvé sa snažíme reflektovať, čo je na trhu. Chceme mať aktuálne diela, novinky. Samozrejme, že z nich vyberáme tie, s ktorými súzvučíme. Ale máme zastúpené aj komerčné tituly, pretože je potrebné, aby niekde zastúpené boli a nájdu si svojich divákov aj u nás. Často ide o najsledovanejšie filmy slovenských kín, v tomto sledujeme trend, ktorý je v kinách. Tieto kritéria sa týkajú domácej tvorby. Z času na čas sa snažíme zobrať aj zahraničné filmy, sú to artové filmy, ktoré rezonovali, ale zároveň tie, ktoré nám slovenský distribútor ponúka, pretože má na ne VOD práva. Nie všetky filmy, ktoré sú v kinách na Slovensku, majú aj VOD práva. Ale najzaujímavejšia práca, ktorej sa teraz chceme venovať, súvisí so Slovenským filmovým ústavom a VŠMU. Chceme dobehnúť, čo nám stále chýba, a vytvoriť kvalitný katalóg archívnych filmov. Intenzívnejšia spolupráca sa začala minulý rok a chceli by sme ju tento rok posilniť. Aj čo sa týka študentských filmov.

KŽ: Oceňujem iniciatívu, že na jednej platforme sa môžu stretnúť študentské filmy s profesionálnymi. 

DZ: Mali by byť zastúpené, pretože tiež patria k slovenskej tvorbe, ktorá vyslovene patrí na nejakú platformu. Kde si majú študenti pozrieť svoje filmy, keď škola nemá vlastnú platformu? Spolupracujeme s VŠMU, ale koncom minulého roka sa nám začali ozývať ľudia z banskobystrickej Akadémie umení. Bolo by veľmi dobré, aby sme si napozerali aj tieto filmy. 

KŽ: Do akej miery je obsah, ktorý ponúkate, prepojený s medzinárodnou databázou DAFilms?

DZ: DAFilms.sk má v databáze 800 filmov, ale s tým istým predplatným sa divák dostane na DAFilm.cz a DAFilms.com, kde je viac než 2000 filmov. Zahraničný obsah v inom ako slovenskom alebo českom znení divák nájde práve na DAFilms.com. Diváci však majú k dispozícií všetky databázy DAFilms, cez tlačidlo International na našom webe sa dostanú na našu zahraničnú platformu.

Nedávno sme uviedli veľmi pekný profil Angely Schanelec, v slovenskej databáze sme mali štyri filmy s českými titulkami, ale zároveň sme odkazovali na ďalšie filmy, ktoré sa nachádzajú na DAFilms.com. 

KŽ: V našom priestore fungujú okrem DAFilms.sk viaceré VOD platformy, ako napríklad Edisonline, ktorá vznikla len pár mesiacov po DAFilms.sk. Istá časť vášho publika sa pravdepodobne prekrýva s MUBI. Na druhej strane je vaše zameranie pomerne špecifické, keďže sa profilujete ako platforma pre slovenské a české filmy. Vnímate konkurenciu alebo je vaša ponuka natoľko konkrétna, že k prienikom nedochádza príliš často? 

DZ: V našom kultúrnom priestore ani nevnímame konkurenciu, nesúťažíme s ostatnými. Edisonline má úplne iné filmy, sústreďuje sa na európsku tvorbu a na hrané filmy, čo sú tie distribučné tituly, ktoré sú zväčša najprv v kinách a potom na platforme. Má najmä európske artové filmy určitých režisérov. My sa zameriavame na domácu tvorbu a zahraničné filmy sú pre nás skôr bonusom. MUBI by mohlo byť porovnávané skôr s DAFilms.com, s DAFilms.sk v žiadnom prípade. Naším dlhodobým cieľom je, aby každý kvalitný slovenský a český film bolo možné nájsť na našej platforme.

KŽ: Vlastne chcete spraviť celistvú databázu. 

DZ: Áno. Ale zároveň nechceme ísť po kvantite, nechceme mať katalóg 2000 filmov, ktoré budú padať do nejakej jamy, ale skôr ich naopak vyťahovať na povrch. Venovať sa profilu režiséra, ktorého vytiahneme na homepage. Najsledovanejšie je to, čo my kurátorsky vyberieme na domovskú stránku, pretože to je to prvé, čo diváci vidia, keď si otvoria stránku DAFilms.sk.

SG: Naším cieľom nie je nahradiť SFÚ, nemusíme mať všetkých režisérov, ale dôležité mená chceme mať aj zo starej éry. Filmy z 90. rokov, ktoré už automaticky nešli pod SFÚ, sú napríklad nedohľadateľné. Napríklad staršie filmy Jara Vojteka nenájdeš nikde.

DZ: Pravdupovediac, je to veľmi prácne aj kvôli materiálom. Film musí spĺňať určité kvalitatívne kritériá, aby mohol byť na VOD, aby sa mohol enkódovať a fungovať na DAFilms. Konvertovať nejaký študentský film z 90. rokov, čo existuje niekde na nejakom Betacame, do takej podoby, aby mohol byť na VOD platforme, je náročné.

SG: Povedali sme si, že toto bude naša misia.

DZ: Áno, paralelne s tým, ako pôjdeme von s novinkami, chceme dopĺňať klasikov. Aby si si mala kde vyhľadať klasický film, keď naň pri čítaní narazíš. To by malo byť aj cieľom našej spolupráce so Slovenským filmovým ústavom, pretože oni chcú tiež odkazovať na nás, tak to má fungovať. Je to beh na dlhé trate. Napríklad chceme filmy Mira Rema, ale je ťažké sa k nim dopracovať. Časť z nich je v škole, časť zase inde…Musíš tie filmy vyberať ako z bonboniéry. Pri niektorých režiséroch je ľahké urobiť kolekciu a pri niektorých je to dlhodobá a pomalá práca. Takže to budeme robiť dlhé roky.

SG: Už budeme babičky a ešte stále budeme pracovať na tomto projekte (smiech). 

Programový špeciál Krátke filmy z VŠMU

KŽ: Čo považujete za najväčší nedávny úspech platformy? A naopak, na čo sa najviac tešíte v budúcnosti? 

DZ: Na jar tohto roka spustíme DAFilms Junior. V čase pandémie sme chceli, aby rodičia mohli deťom pustiť nejaký obsah na DAFilms.sk, tak sme vyberali filmy vyslovene pre detského diváka. Zistili sme, že je o to veľký záujem. Na DAFilms Junior bude len detský obsah a dokonca rozdelený do 3 kategórií: pre najmenšieho predškolského diváka, diváka do 12 rokov a od 12 rokov. Tento bezpečný obsah dostane rodič, ktorý má predplatné na DAFilms.sk, ako bonus k predplatnému. Jeho dieťa si bude môcť vytvoriť profil a, ak má povedzme 6 rokov, dostane len obsah vhodný pre šesťročného diváka. Uvidíme, ako to zarezonuje, ale takéto niečo na slovenskom trhu chýba. Už teraz od februára nastupuje nová vedúca tohto programu Verona Dubišová, ktorá bude robiť výber a pracovať s týmto novým portálom.

Najbližšie mesiace sa tiež ďalej plánujeme venovať profilom režisérov, budeme tam mať Pavla Sýkoru, ktorého uvedie Rudolf Urc ako svojho súpútnika, dokumentaristu, to bude tiež veľmi pekné. 

A ten úspech…rada hovorím, že DAFilms je platforma s názorom. Nehanbíme sa za svoj názor. Naše programové špeciály sa venujú zásadným spoločenským témam. Sledujeme, že v tomto sme na našom trhu jedineční. 

SG: Pre mňa bola najsilnejšia prvá kampaň, Filmom proti extrémizmu. Zrazu sme mali pocit, že robíme niečo veľmi dôležité. Tesne pred voľbami to vyzeralo, že sa Kotleba dostane do parlamentu. Využili sme médium filmu, aby sme niečo povedali, a navyše sme cítili spriaznenosť režisérov, ktorí boli veľmi otvorení a dávali nám filmy zadarmo. Robili videopozvánky, venovania typu „venoval by som tento film Mazurekovi“ (smiech). Boli sme v tom vlastne úplne nové, ešte sme nevedeli, ako to pôjde a vypálilo to veľmi dobre. 

Potom sú pre mňa ešte veľmi pekné konkrétne spolupráce. Napojili sme sa na Organizáciu muskulárnych dystrofikov a riešime, aby ľudia s preukazmi ŤZP alebo ŤZPS mali výrazne nižšie predplatné. Tieto spolupráce sú milé, ešte veľmi maličké, nie je ich veľmi vidno, ale tieto veci mňa osobne bavia. Alebo sme robili jeden špeciál so Znepokojenými matkami, to je facebooková skupina environmentalisticky orientovaných matiek. Svet tým síce nespasíme, ale bolo to netradičné, pretože sme použili detské kresby na úvod špeciálu namiesto toho, aby sme promovali konkrétny film.

DZ: Spolupráce s festivalmi tiež považujem za dobré zvládnutie situácie z našej strany. Jeden svet online sme v podstate spravili na kolene (smiech). Bol to vôbec prvý online festival na Slovensku. Tento rok sme už robili druhý ročník, ale prvý ročník bol pre nás skúška ohňom, či to vlastne ustojíme. Predsa len, ten tím je taký, aký vidíš [pozn.: videla som Dorotu Zacharovú, Sašu Gojdičovú a psa Fany].