O mytologických schopnostiach a konšpiráciách vo filme Rytieri spravodlivosti

Dánsky film Rytieri spravodlivosti (r. Anders Thomas Jensen, 2020), prezentovaný v rámci nedávnej festivalovej kolekcie Scandi, prináša obraz o nebezpečnom vplyve konšpiratívnych verzií pravdy. Profesionálny vojak Marcus (Mads Mikkelsen) prichádza pri tragickej nehode o manželku a musí sa vrátiť domov na misiu, ktorej nerozumie. Má sa zhostiť úlohy jediného rodiča a postarať sa o dospievajúcu traumatizovanú dcéru. Postupne sa však vďaka vyhorenému analytikovi Ottovi infikuje myšlienkou pomsty. Čo ak to vôbec nebola nehoda?

Pred pár rokmi ma prepadli v podchode. Bol som náhodný okoloidúci a lúpež bola dobre zinscenovaná. Agresor do mňa štuchol, začal ma urážať a ja, v domnení, že si ma s niekým mýli, otočil som sa k nemu a vtedy som zozadu na hlave pocítil tupý úder a štipľavú bolesť. Za mnou stál ďalší útočník a kým som si situáciu stihol zaradiť a spracovať, skratovým, no asi aj najlepším riešením bol okamžitý útek. Obaja však bežali za mnou a pokrikovali, že im mám dať peniaze. Až keď bolo po všetkom, zacítil som, že mi po tvári tečie pramienok krvi. Toto nebola férová bitka, ale účelové prepadnutie, kde nešlo o meranie síl, ale o zákerný spôsob, ako prísť k pár eurám, ktoré som so sebou, navyše, nemal.

Keď som tadiaľ prechádzal peši cez deň, všímal som si tváre, ktoré som si v záblesku uložil do pamäte. Som presvedčený o tom, že keby som útočníka z vtedajšej noci stretol za bieleho dňa, spoznám ho a pripomeniem mu celý incident. Za svetla, férovo, tvárou v tvár. Prípad som nenahlasoval polícii, nezobrali mi nič, žijem, utiekol som, tak čo? Svoj verdikt „šťastnej“ obete som poznal už krátko po udalosti. Predstavte si však, že pri takejto alebo podobnej udalosti vám niekto zavraždí blízkeho a vy sa nechcete spoliehať na žiadny zákon.

Dánsky režisér Anders Thomas Jensen vo svojom novom filme Rytieri spravodlivosti prináša podobnú ideu. Markus (Mads Mikkelsen) je profesionálny vojak slúžiaci na zahraničnej misii, ktorá sa pre situáciu v regióne neustále predlžuje, a tak mu čas strávený v uniforme bráni častejšiemu pobytu doma, pri manželke a dcére. Je vojakom telom aj dušou, vidieť, že sa na ňom podpísala tvrdá drezúra a jeho trénovaný mechanický prístup k zabíjaniu vyvoláva zmes rôznorodých nihilistických myšlienok. Nikto ho k armáde neviedol, jeho otec bol dobrý katolík a, ako sám hovorí, nikdy nebol žiadny veľký mysliteľ. Chce sa mi napísať, že otca považoval za naivného dobráka, ktorý v ňom nevedel vychovať vlka, akým Markus túžil byť.

Markus nevyznáva žiadnu náboženskú vieru, rodina pre neho nie je všetkým a jediný poriadok cíti v štruktúrach zahraničných vojenských misií. Keď informuje rodinu, že na misii zostáva dlhšie, dcéra aj manželka sú sklamané. Rozhodnú sa, že podniknú výlet, netradične, mestskou hromadnou dopravou, kde sa stane nepredvídateľná tragédia. Markusova manželka príde o život pri nehode vlaku. Zostáva s dcérou sám.

Viete si to predstaviť? Denne kontrolujete strategické miesta a ste háklivý na akýkoľvek rušivý element. Žiadny civilista si s vami nemôže merať sily, máte dobrú mušku, aj šiesty zmysel profesionálneho vraha. Markus je denne konfrontovaný so skutočnosťou, že za istého predpokladu bude musieť zneškodniť svojho nepriateľa. Už ich prestal počítať, v armáde slúži dlho. No a naraz ho niekto alebo niečo oberie o najbližšiu rodinu a nevie s tým nič urobiť.

Po príchode domov ukazuje smutnú podobu svojej nedôverčivej, cynickej, vyhasnutej osobnosti. Celé telo slúži ako zbraň a potlačilo akýkoľvek zápal pre medziľudské vzťahy. Možno Markus nikdy žiadny zápal ani necítil. Bol mocný, dobre vyzeral, vykonával vzrušujúce poslanie a zahľadel sa do ženy, ktorá v ňom vyvolala túžbu. Aby nebola osamelá, časom si spravili dieťa a v v dobrom materiálnom zabezpečení vychovávala ich dcéru. Markusova bezcitnosť je popretkávaná záchvevmi otcovstva, keď si uvedomí, že sa k dcére nemôže správať ako k zocelenému vojakovi a že rodinný život má od armádnej výchovy ďaleko.

Dospievajúca dcéra je, prirodzene, po traumatickej udalosti uzamknutá do seba a posledné, čo potrebuje, je prijímať skeptické konštatovania a trápne formulky od otca, ktorý je skôr nevyhnutným, ako milovaným a milujúcim rodičom. Nato, aby dcéra hľadala motivácie Markusovej osobnosti potrebuje najskôr dospieť, no a to sa v prítomnosti pasívneho rodiča, ktorý gro svojej výchovy automaticky delegoval na matku, nedá.

Markusa oveľa viac ako psychické rozpoloženie dcéry žerie idea pomsty. Niekto narušil jeho formáciu, a tak to egoisticky vníma aj ako útok na svoju osobu. Ideálnym spúšťačom zamotanej hry o pomstu je osamelý a vyhorený analytik Otto, matematický génius, ktorý o svoj legendárny status postupne prichádza a stáva sa paródiou seba samého. Introvertný, geniálny, zvláštny. Opustený, zanedbaný, prehliadaný. Zatvorený vo svojom chaotickom byte so zvyškami obalov od instantného jedla, no skrátka, tento obraz z kinoprodukcie a literatúry dokonale poznáme, všetko ostatné si vieme domyslieť. Samotársky čudák.

Otto bol totiž svedkom celého incidentu a je presvedčený, že nešlo o nehodu. Vďaka svojim schopnostiam sa pomerne ľahko dopracuje k údajom navigujúcim ho pred Markusove dvere. Aby u neho vzbudil okamžitú dôveru, potrebuje byť dobre pripravený a on to vie. Preto do svojich plánov angažuje aj sebe podobných kolegov – Lennartha a Emmenthalerema. Mobilizujú armádu vyslúžilých nerdov a ich cieľom je rekonštrukcia celej udalosti, generovanie stôp k podozrivým a tiež verzia, že ide nepochybne o teroristický útok.

Vedia pôsobivo pracovať s dátami a nemajú ďaleko od slova k činu. Ak sa k niekomu potrebujú dopátrať, vygenerujú si balík informácií rýchlejšie než akýkoľvek iný smrteľník.

Pre Markusa je vízia pomsty veľmi lákavá a aktivity týchto čudákov na neho zapôsobia. V ilúzii o svojich mytologických silových schopnostiach počúva a nechá sa viesť zvodnými verziami o vinníkoch, organizácii, plánoch, sprisahaní a sabotáži. Samozrejme, všetko sa deje v prísnom utajení pred políciou v obrovskej stodole. Oficiálne sa totiž ako príčina nehody uvádza tragická, no nie neobvyklá porucha infraštruktúry.

Tu prichádza, pre mňa nie úplne pochopiteľný motív. Markus je vojak, slúži svojej vlasti, dokonale ovláda svoje remeslo, pravidlá sú preňho všetkým, neporaziteľná, železobetónová konštrukcia zabíja v krajnej situácii ako robot, ani doma sa nespráva inak. Rodinu nepovažuje za svoje útočisko, ale za nevyhnutnú súčasť Vianoc a dovolenky. Uprednostňuje službu. Napokon chce však skratovo zachraňovať svoju a rodinnú česť a hra na amatérskeho detektíva sa stane jeho náplňou a klamstvom. Dcére totiž povie, že partia nesympatických chlapíkov je v skutočnosti banda psychológov a terapeutov, vytvárajúca čosi ako rozprávkovú kulisu radcov, ku ktorým veľký otec zaujato nakláňa hlavu, aby mu poradili ako na dcéru a vlastnú traumu. To dcéra vníma ako sympatický otcovský krok, pretože je akýmsi nepomenovaným konštatovaním, že vojna a vojenstvo nie sú odpoveďou na všetko. Prirodzene, o svojich skutočných cieľoch musí pred dcérou klamať.

Chápadlá alternatívnej verzie nehody majú analógiu s konšpiračným hľadaním pravdy. Ak sa mediálny obraz reality javí príliš jednoznačný, zrozumiteľný, v istých povahách táto obsahová nedokonalosť vyvoláva chuť po rozširovaní skutočnosti o pochybné a nepodložené zdroje. Kompilát týchto informácií vytvára rakovinotvorné a nepriestrelné steny zaslepenosti, ktorá podnecuje nenávisť voči všetkým kritikom takýchto právd pevne zakorenených v košiari „komerčných médií“. Markus v tejto situácii nie je niekým iným. Keby priznal vlastné hľadanie pravdy, určite by si znepriatelil vlastnú dcéru. Zostal by opäť len slepým vojakom, ktorý chce fatálne zakrútiť krkom všetkým útočníkom.

Názov Rytieri spravodlivosti dokonale interpretuje gýčové a romantické ciele konšpirátorov. Chcú len vedieť čosi viac, nechcú len to, čo im ponúkajú médiá, cítia povolanie, že je tu ešte niečo, čomu sú ochotní uveriť a investovať do tohto boja všetku energiu. Prehliadajú, že pri tomto nezmyselnom a hlúpom boji prichádzajú postupne o svojich blízkych, rodinu a napokon aj o seba a pravdu. V labyrinte hesiel a poloprávd človek celkom ľahko nadobro stratí zdravý úsudok. Aj Markus bol zaslepený a s partiou ľudí, ktorých by inokedy nikdy nezavolal ani na pivo, hľadal vlastnú pravdu a nástroje pomsty. Postupne sa však zaplietol do konfliktu, ktorému žiadna strana dokonale neporozumela. Kráčal tak v koľajach skutočnej pomsty, ale nestaval sa za vlastné ciele. Stal sa z neho rytier spravodlivosti.