BoJack Horseman: Chytiť koňa za slabiny
Roberta Tóthová 17/4/2018

Autorka textu: Roberta Tóthová

,,Nedávaj do tej biografie, že užívam konské sedatíva,” prízvukoval, okrem zástupu ďalších detailov zo svojho súkromia, päťdesiatnik so zvyškami zašlej slávy zaschnutými za konskými ušami, herec BoJack Horseman svojej podobne neukotvenej ,,ghost writerke” Diane. Tridsiatnička je na rozdiel od neho na začiatku kariéry – skvelý čas zamyslieť sa nad tým, či má sebarealizácia a honba za úspechom naozaj zmysel. Nielen túto, ale mnoho ďalších, nepríjemne existenciálnych otázok v divákovi animovaný sitcom BoJack Horseman vyvoláva.

Jeho protagonista BoJack je kôň v nohaviciach, žije v Hollywoode – v oáze kariéristov a v roku 2014 ho vytvoril Raphael Bob-Waksberg. Balvanom šowbiznisu, prchavých cieľov a falošných priateľstiev zavalil v seriáli antropomorfné zvieratá i ľudí. Ich príbeh momentálne pokračuje štvrtou sériou premiérovanou vlani na jeseň.

Showrunner Raphael Bob-Waksberg si na začiatku seriálu o vyslúžilej televíznej hviezde položil otázku: kde je žrebec (možno alúzia na Billa Cosbyho) dnes, dvadsať rokov po tom, ako okupoval srdcia divákov v úlohe vzorného slobodného otca? Zatrpknutý egomaniak sa topí v sebadeštrukcii, mediálnych kauzách, alkohole, drogách, nezdravo sa prejedá a to len preto, aby zahnal spomienky na mladosť a depresiu zo straty ilúzií. V päťdesiatke nepríjemne precitá a zisťuje, že jeho život bol kratochvíľou. Jeho žuvačka dávno stratila chuť, čo je priveľa rozhodne aj na znecitliveného koňa.

Depresia v Hollywode

Bob-Waksberg vstúpil s BoJackom Horsemanom do televízneho priestoru ako nováčik, príležitosť ukázať svoje dramatické prednosti, realizovať tragikomickú fantasknú satiru cukríkového kreatívneho priemyslu a odhaliť jeho dôsledky na bežný život celebrít mu dala spoločnosť Netflix. Poskladal unikátny kozmos – alternatívne hlavné mesto filmu a hriechu, aby popri mapovaní hollywoodskych anomálií a zabávaní diváka, akcentoval univerzálnu ľudskú malosť a bezvýznamnosť instantného bytia. Predovšetkým tým seriál BoJack Horseman rezonuje bez ohľadu na to, že sa odohráva v prostredí celebrít.

Reflektuje rozvláčnu každodennosť kreatívcov, deformáciu umeleckých a vlastne akýchkoľvek vyšších hodnôt. Pragmatizmus je hlavným princípom a platí vo všetkých sférach, od kariéry až po vzťahy. Prirodzene okrajovo reaguje na aktuálne spoločensko-politické dianie, no predovšetkým je presnou sociálnou, vzťahovou a psychologickou štúdiou.

Kôň s gumenou chrbtovou kosťou prešiel od roku 2014 poriadnou skúškou dospelosti. Jeho Diane sa vydala za Mr. Peanutbuttera, čím sa BoJackova zatrpknutosť ešte viac ukotvila. Príbeh však štvrtou sériou ani zďaleka nie je na úspešnom konci. Autori scenára obkresľujú rutinu, ich žrebec sa posúva disharmonicky, chyby nepoučiteľne opakuje, dookola zakopáva o vlastné nedostatky presne tak, ako bežný smrteľník.

Aj keď BoJackova necitlivosť z času na čas ochabuje, stále je rovnako sebadeštruktívny, dekadentný grobian, zhŕňajúci vlastnosti postmoderného mestského bezočivca. A práve úprimnosťou sa táto ambivalentná kreslená postavička zarýva pod kožu, bez ohľadu na to, že epizódy štvrtej série sú o čosi fádnejšie ako predchádzajúce.

BoJack Horseman sa v dvanástich epizódach opäť pokúša vystúpiť z osobného i kariérneho chaosu, o čosi viac však v aktuálnom príbehu rezonuje tragika a hrdinova emocionálna otupenosť z opakovaných každodenných sklamaní. Na rozdiel od demotivovaného a vzťahovo poriadne rozháraného koňa má pôvabná čiernovláska Diane rebríček morálnych hodnôt jasne zadefinovaný. Pseudointelektuálna hipsterka, pardon spisovateľka, pôsobí v nablískanej losangelskej džungli ako jednorožec, s prostredím však splýva rovnako nenútene ako ostrieľaní insideri, jej manžel Mr. Peanutbutter, mačka Princes Carolyn či bezdomovec Todd. Doba je totiž povrchná, praje podnikavcom a treba sa jej prispôsobiť. Autori zosmiešňujú komerčným prostredím zdeformovaných kreatívcov vytvárajúcich a predávajúcich brak.

BoJack sa počas štyroch sérií ocitol pod mikroskopom zo všetkých možných uhlov.
V jeho obývačke sa momentálne nachádza matka trpiaca demenciou, ale aj mladá osemnásťročná kobyla hľadajúca svojich biologických rodičov. BoJackova agentka, perfekcionistka s deviatimi životmi Princes Carolyne, sa v štvrtej sérii pokúša usadiť a splodiť potomstvo a výmysly Mr. Peanutbuttera – najpopulárnejšej postavičky v meste, vyústia do kandidatúry na vysoký politický post. K realizácii šialeného nápadu mu dopomohol premotivovaný asexuál Todd. Z povaľača vyžierajúceho BoJackovu chladničku sa už v prvej sérii vykľul podnikavý kreatívec.

Bob-Waksberg odkrýva témy s komediálnou nadsázkou a je macher v hre so slovíčkami. Z času na čas sa rovnako vynaliezavo pracuje s animačnými technikami – hrdinom po zmene reality zmiznú napríklad obrysy, čo neváhajú vtipne komentovať. Formálne je seriál na prvý pohľad rozpoznateľný, esteticky ho možno radiť k americkým animovaným sériám pre dospelých Simpsonovci či sci-fi Futurama. Autorka výtvarných návrhov a koproducentka seriálu Lisa Hanawalt kreslí zvieraciu časť obyvateľstva výhradne bez chvostov, so zámerom zbaviť ich animálnej identity.

Hyperbola má presne stanovenú hranicu, tak, aby sa divák nemohol od príbehu dištancovať. BoJack je zábavný antagonista, no pod drsnými posmeškami skrýva vykoľajeného tragéda. Po doznení titulkov divákom jednoducho nedovolí bezstarostne zaklapnúť počítať a ľahnúť si spokojne spať bez toho, aby sa aspoň na okamih neprepadli do sebaspytovania a melanchólie, rovnako ako on.

Krátky film bez limitov

Autori rozumejú forme krátkeho filmu (jeden diel má 25 minút), jednotlivé časti sú samostatnými uzavretými epizódami, zároveň však všetkými dielmi i sériami preteká jeden hlavný príbehový motív – BoJack sa vyrovnáva s minulosťou, aby nachádzal matnú prítomnosť a ciele do budúcnosti. Časté flashbacky a retrospektívy sú špecifickou súčasťou poetiky a vôbec neprekáža, že od prvej série si na ne divák zvykol. Na prítomnosť totiž významne vplýva osobná história protagonistu a v štvrtej sérii jej autori venujú pomerne štedrý priestor. Zachádzajú až do detstva BoJackových rodičov, čo síce obohacuje hlavného hrdinu o tučnú prehistóriu a zároveň dotvára mierne detektívnu zápletku o jeho skutočnom pôvode, jednotlivé epizódky zo života jeho matky a otca sú však menej nápadité a za príbehovou líniou zo súčasnosti zaostávajú.

Štvrtú sériu otvára odvážny diel bez BoJacka, na základe čoho si divák uvedomí, že práve on je tým esenciálnym magnetom. Aj keď rovnako precíznu scenáristickú prácu vynaložili tvorcovia pri tvorbe vedľajších charakterov, ani jeden z nich nedosahuje BoJackovu príťažlivosť. Ironický kôň totiž presne obsiahol mizériu a nihilistickú rezignáciu a s jeho životným postojom sa divák s radosťou stotožní. Chaotická odysea BoJacka Horsemana plynie ďalej, a ak scenáristi nepoľavia, znesie niekoľko ďalších sérií. Boj s prázdnotou, instantnými vzťahmi a hľadanie zmyslu je totiž misia na celý život.