Aký je váš obľúbený film od Woodyho Allena?
David Benedek 18/3/2021

„Skôr ako odpoviete, mali by ste vedieť, že keď som mala sedem rokov, Woody Allen ma zaviedol do podkrovia, kde mi povedal, aby som si ľahla na brucho a potom ma sexuálne zneužil.“* Takto znie začiatok otvoreného listu Dylan Farrow, ktorý bol uverejnený v The New York Times vo februári 2014. O prípade Woodyho Allena obvineného zo sexuálneho obťažovania svojej adoptívnej dcéry sa hovorí už skoro tri desaťročia. Tento rok bol predstavený publiku vďaka HBO dokumentárna miniséria Allen vs. Farrow (r. Kirby Dick, Amy Ziering), ktorý v štyroch hodinových epizódach (prvá mala premiéru 21. februára) načrtne celú históriu vzťahu a konfliktu Woodyho Allena a Mii Farrow.

Allenovu tvorbu som začal registrovať asi pred dvanástimi rokmi, keď som sa začal aktívne zaujímať o film. Jeho filmy ako Annie Hall (1977), Manhattan (1979) či Zelig (1983) sú neodmysliteľnou súčasťou svetovej kinematografie. Keď som bol pred šiestimi rokmi prijatý na VŠMU, snažil som sa dobehnúť zameškané a pozrieť si všetky Allenove dôležité filmy. Väčšina z nich sa mi veľmi páčila. V ten istý rok sa do slovenskej distribúcie dostal film Iracionálny muž (Irrational Man, 2015), ktorý som v kine videl dokonca dvakrát. V priebehu štúdia filmu som sa začal viac zaujímať aj o Allenovu osobnosť a dozvedel som sa o jeho poburujúcej minulosti spojenej nielen so sexuálnym obťažovaním Dylan, ale aj s manželstvom s jeho druhou nevlastnou dcérou Soon-Yi. Po týchto zisteniach som sa po prvýkrát dostal do konfliktu so sebou samým. Je v poriadku podporovať umelca a jeho tvorbu napriek tomu, že urobil vo svojom živote neuveriteľne zlé veci? Odpoveď na túto otázku sa zdala byť čoraz jasnejšia. Začal som si viac uvedomovať problém sexuálneho násilia v spoločnosti a dospel som k názoru, že odmietam podporovať umelcov, ktorí sa dopustili podobných zločinov. S mojím presvedčením, ktorého symbolom sa stal práve Allen, však zďaleka nesúhlasili všetci z môjho okolia. Nechápal som, prečo mi niektorí pedagógovia na VŠMU zakazujú nakrúcať filmy o komunite LGBTI+ a zároveň ma nútia pozerať filmy Woodyho Allena alebo Romana Polańskeho.** Môžem však s čistým svedomím povedať, že Iracionálny muž bol posledný Allenov film, ktorý som videl, a v budúcnosti si žiaden jeho film (nový či starý) určite nepozriem.

Allen vs. Farrow sa veľmi detailne venuje viacerým aspektom z Allenovho života. Rozoberá jeho kariéru a filmy, ktoré môžu byť z pohľadu dnešného diváka celkom problematické, keďže neraz zobrazujú vzťah mladej ženy a oveľa staršieho muža (napr. vo filme Manhattan, kde má 17-ročné dievča vzťah so 42-ročným mužom, ktorého hrá sám Allen, a scenár jasne vypovedaná o tom, že sú milenci a že majú aktívny sexuálny život). Ide o prípad, v ktorom život napodobňuje umenie? Allen sa akoby zakaždým, keď do svojich filmov vnáša podobné prvky, pokúša normalizovať a ospravedlňovať svoje správanie v reálnom živote.

Následne je v dokumente podrobne opísaný incident, pri ktorom Allen sexuálne zneužil sedemročnú Dylan. Neskôr sa verejnosť dozvedela o jeho mileneckom vzťahu so Soon-Yi. To, čo nasledovalo, je hotové peklo. Médiá sa Allena neustále zastávali napriek tomu, že sa snažil očierniť svoju partnerku Miu Farrow ako neschopnú matku, ktorá naviedla Dylan na to, aby ho falošne obvinila. Namiesto toho, aby sa médiá venovali faktu, že je obvinený zo sexuálneho obťažovania, sústredili sa na jeho vzťah so svojou druhou nevlastnou dcérou. A to nie spôsobom, ktorý by ho odsudzoval – stačilo Allenove vyjadrenie, že je do Soon-Yi zamilovaný, čím opäť ospravedlnil sám seba a skutočnosť, že pre ňu fungoval mnohé roky ako otec. Mia Farrow a jej dcéra Dylan si museli pretrpieť skoro tri dekády, v ktorých sledovali ako šoubiznis a filmový priemysel neustále ospevuje niekoho, kto im ublížil. Bolo to až vďaka hnutiu Me Too (ktoré, mimochodom, začalo vďaka odhaleniu sexuálneho predátora Harveyho Weinsteina), ktoré odštartoval Miin syn, novinár Ronan Farrow. Veľa odvážnych žien začalo verejne hovoriť o sexuálnom násilí, ktoré bolo na nich páchané a s odhaľovaním temných skutočností si Hollywood konečne uvedomil, že jeden prípad nechal zájsť až príliš ďaleko. Čudujem sa všetkým, ktorí považujú hnutie Me Too za hystériu, ako aj tým, ktorí inštinktívne znevažujú obete sexuálneho násilia. Nie každý má privilégium, pri ktorom si môže dovoliť tvrdiť, že ide o zbytočnú hystériu. Me Too je dôležité pre mnohých bežných ľudí, ktorí prežili sexuálne násilie a našou povinnosťou ich skúsenosť a pravdu podporiť, nie spochybňovať.

Woody Allen bol celé desaťročia považovaný za génia a novodobého filozofa. Ak ľudia začujú niečo zlé o osobe, ktorú obdivujú, nebudú, samozrejme, veriť, že je to pravda. Ľudia sú ochotní ignorovať mnohé skutočnosti z prostého dôvodu – aby ich nemuseli riešiť. Ako spoločnosť neprijímame sexuálne násilie a odsudzujeme pedofíliu. Ale iba do momentu, keď sa to netýka veľmi populárnej osobnosti. Mrzí ma to, ale… Michael Jackson sa dopustil sexuálneho násilia voči malým chlapcom. Bill Cosby nadrogoval a znásilnil mnoho mladých žien. Roman Polański znásilnil 13-ročné dievča. Charlie Chaplin mal sex s maloletými dievčatami. Casey Affleck sexuálne obťažoval viacero žien počas nakrúcania filmov. Johnny Depp je násilník, ktorý zbil svoju manželku. Charlie Sheen mal nechránený sex so ženami aj keď vedel, že je nakazený HIV. Mel Gibson je rasista, antisemita a násilník. A Woody Allen sexuálne zneužil svoju nevlastnú dcéru a následne sa oženil so svojou druhou nevlastnou dcérou. Všetci títo muži mali bohaté a úspešné kariéry napriek obvineniam, ktorým čelili. Naďalej nakrúcajú filmy, dostávajú ocenenia a majú mnoho podporovateľov.

Je Woody Allen talentovaný filmár? Áno. Mali by sme jeho filmovú tvorbu podporovať po tom, ako sme sa dozvedeli o sexuálnom násilí, ktoré spáchal? Podľa mňa rozhodne nie.


* „Before you answer, you should know: when I was seven years old, Woody Allen took me by the hand and led me into a dim, closet-like attic on the second floor of our house. He told me to lay on my stomach and play with my brother’s electric train set. Then he sexually assaulted me.“ Z otvoreného listu Dylan Farrow, The New York Times, február 2014.

** Polański čelí niekoľkým obvineniam zo znásilnení (mladších alebo neplnoletých) žien, v 1977 bol dokonca odsúdený za sexuálne zneužitie iba 13-ročného dievčaťa. Pred americkou justíciou však stále uniká.