Z CYKLU WE LOVE 90’S
Rok 1993 je pre autora sekcie „Trilery 90. rokov“ významný nielen vďaka niekoľkým dokonalým trilerom. Nastúpil na strednú školu a začal si myslieť, že zožral celú múdrosť sveta, život mu zmenil album DM Songs of Faith and Devotion (ale nezúčastnil sa pražského koncertu, lebo bol ešte totálne blbý) a stal sa aj veľkým fanúšikom U2. Okrem toho sme mali v kinách Spielbergovo duo Jurský park (Jurassic Park) a Schindlerov zoznam (Schindler’s List), napriek tomu sa pre mňa stali hitmi sezóny úplne iné filmy. Predovšetkým politický triler/dráma V mene otca (In the Name of the Father) Jima Sheridana, ten ale opomeniem vzhľadom na to, že ide o film založený na skutočných udalostiach a silne politicky orientovaný. Do výberu sa nedostali ani perly ako Pravdivá romanca (True Romance, r. Tony Scott), S nasadením života (In the Line of Fire, r. Wolfgang Petersen), Dokonalý svet (A Perfect World, r. Clint Eastwood) alebo Prípad Pelikán (The Pelican Brief, r. Alan J. Pakula). A prečo? No lebo Utečenec, Firma a Voľný pád… Tentoraz sa musíme vzhľadom na eňo-ňuňo kvalitku ročníka ’93 zaobísť bez guilty pleasures, ale nie je všetkým dňom a mesiacom koniec.
Nr. 4.1.: Utečenec (The Fugitive, USA, 1993, r. Andrew Davis)
Keby som mal menovať film, ktorý som videl vo svojom stredne krátkom/dlhom živote najčastejšie, je to práve Utečenec „one-hit-wondera“ Andrewa Davisa. Harrison Ford ako doktor Richard Kimble je odsúdený za vraždu manželky, ktorú, samozrejme, nespáchal, ale vďaka automobilovo-vlakovej nehode sa dostáva na slobodu a pátra po skutočnom páchateľovi. Na starosť ho dostane agent FBI Sam Gerard v podaní Tommyho Leeho Jonesa a táto úloha mu priniesla aj dosiaľ jediného Oscara. Kto raz videl Utečenca, tak si ho v televízii nikdy nenechá ujsť. Ani v práci, ani doma, ani na párty u známych, ani triezvy, ani opitý. Hovorím z vlastnej skúsenosti a v tomto prípade to vydržíte aj s tými reklamami. Prvý zárez mi ale poskytla svojho času videokazeta z požičovne (kto už dnes nevie, čo to boli v dome kamennej až bronzovej videoprehrávač, videokazeta a videopožičovňa, nech si ich láskavo vygúgli…). Je vynikajúci ako v origináli, tak v českom, ale aj slovenskom dabingu, a to je už čo povedať. Najpamätnejšie hlášky? Kimble: „Ja som svoju ženu nezabil.“… Gerard: „Mne je to jedno.“… Gerard: „Ja nikdy nevyjednávam.“.
Nr. 4.2.: Firma (The Firm, USA, 1993, r. Sidney Pollack)
Popri spomínanom Prípade Pelikán ďalšia vynikajúca adaptácia románu Johna Grishama. V roku 1993 už 31-ročný Tom Cruise si napriek veku zahral čerstvého absolventa právnickej univerzity, ktorý nastupuje do renomovanej právnickej firmy v New Orleanse ponúkajúcej podozrivo vysoký nástupný plat. Je v tom háčik? Samozrejme, ide o práčku peňazí rozsiahlej mafiánskej organizácie. Dá sa z tohto bludného kruhu dostať von? V realite sotva, ale vo filme ide všetko ako po masle. No, občas zomrie nejaký ten váš spolupracovník a podľahnete možno aj prostitútke a manželka vám preto nepripraví práve slávnostnú večeru. Firmu odporúčam vo výbornom slovenskom dabingu, ktorý tentoraz prekonáva aj ten zlatý český. Dočkáme sa aj náhodného sexu, jedného doslova smrteľného blowjobu, v prvom rade však ide o kvalitný scenár a perfektne budované napätie. A dokonca ani ten Cruise vás tu nenaštve, na Gena Hackmana však pochopiteľne nemá.
Nr. 4.3.: Voľný pád (Falling Down, USA, 1993, r. Joel Schumacher)
Michael Douglas sa poriadne nasral. A dal to pocítiť takmer celému Los Angeles. Osobne sa divím, prečo po jeho vyčíňaní v McDonald´s nestiahli fastfoodové reťazce lákavé obrázky svojich produktov, len sotva korešpondujúce s ponúkaným „jedlom“. Alebo neponúkajú raňajky minimálne do 12:00. Film o kríze stredného veku, frustrácii z jednotvárneho života „pešiaka“ v spoločnosti, ako aj o ubíjajúceho rodinného života. Voľný pád je ďalší z filmov, aké si málokedy necháte ujsť na televíznej obrazovke, a vždy si pri jeho sledovaní povzdychnete, prečo sa podobne kvalitné trilery a zároveň aj účinné kritiky kapitalistickej spoločnosti netočia aj dnes. Možno za mojím nekritickým obdivom tohto vrcholného diela Schumacherovej kariéry stojí aj fakt, že môj otec nosil presne také okuliare ako Michael Douglas. Našťastie mu nikdy takto nepreplo.
