10 otázok pre Jeana-Marca Barra
Saša Gabrižová 10/12/2017

Autorka textu: Zuzana Golianová

ZG: Hlavnou témou tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (MFF Bratislava) je filmové herectvo. Ako sa pozeráš na túto profesiu zo svojej dvojpozície herca a režiséra? Ako sa vyvíja v čase?

J-MB: Vo filmovom svete ako kultúre má v súčasnosti výrazný vplyv korporátne myslenie a jeho produkt. Ak má ako kultúra pretrvať aj naďalej, filmy, herci aj režiséri budú musieť nájsť spôsob, ako sa vyhnúť homogénnosti.

ZG: Európska kinematografia je stále veľkou témou, na akých princípoch podľa teba stojí?

J-MB: Európska kinematografia sa dá charakterizovať ako zmes kultúr a vzdelania, ktorá je na tomto kontinente taká rozmanitá, že spoločnými silami dokáže vytvoriť alternatívu k produktu, ktorý ponúka Hollywood.

ZG: Nie každá kniha je literatúrou, nie každý film je kinematografiou. Čo pre teba znamená dobrá kinematografia?

J-MB: Ak pri filme zabudnete, že sedíte v zatemnenej miestnosti, ak vám ponúkne drámu, takú uveriteľnú, že sa stene vašou súčasťou, že dokáže spochybniť vaše istoty, vtedy je to dobrá kinematografia.

ZG: Tvojou hlavnou témou je sloboda – sloboda duše aj tela. Každou ďalšou rolou, každou ďalšou spoluprácou a novými skúsenosťami sa posúvaš ďalej. Ako sa v súvislosti s týmto mení v tebe tá sloboda?

J-MB: Pre mňa je sloboda to, keď dokážem svojou prácou inšpirovať človeka, aby rozpoznal a postavil sa útlaku vo vlastnom živote. Spoločné hľadanie odvahy urobiť náš svet lepším.

ZG: Novinári sa ťa často pýtajú na na spoluprácu s Lucom Bessonom a Larsom von Trierom. Ako ťa rôznosť ich režijných prístupov ovplyvnila?

J-MB: Luc sa pohybuje v prostredí veľkého biznisu, franšíz – skrátka vo svete šou. Lars podľa mňa robí z filmu akýsi metafyzickejší počin. Nesnaží sa len zhrabnúť vaše peniaze, ale skutočne ponúka súvislosti, vďaka ktorým môžeme pochopiť pravú podstatu ľudskej prirodzenosti.

ZG: Na MFF Bratislava si bol už v roku 2012, tohto roku si na Slovensku nakrútil slovensko-ruský film Pivnica/The Cellar (premiéra 2018)a teraz si sa sem opäť vrátil ako hlavný hosť festivalu a laureát ceny. Rád sa vraciaš na rovnaké miesta?

J-MB: Po tom, čo sme dotočili Pivnicu, už Bratislavu poznám trošku lepšie. Návrat sem ma hreje pri srdci, lebo mi už mesto nie je cudzie. Návraty mám rád.

ZG: Ako šlo nakrúcanie?

J-MB: Prácu s Igorom (Igor Vološin, ruský režisér) som si užil, obsadenie a štáb mali k sebe blízko a verím, že z toho bude krásny európsky film.

ZG: Budeš tu mať svoju masterclass, na čo sa v nej chceš zamerať?

J-MB: Zo všetkých síl sa posnažím podeliť s tým, čo viem. Bude to moja prvá masterclass.

ZG: Na festival si vybral veľmi vizuálny a meditatívny film Grain, v ktorom ukazuješ svoju ďalšiu, novú hereckú podobu. Akú skúsenosť ti práca s režisérom Semihom Kaplanogluom na tomto filme priniesla?

J-MB: Film sme natočili v čiernobielom prevedení, v angličtine, v nádherných scenériách tureckej Anatólie. Nakrúcanie bolo pomerne náročné, taký fyzický a duševný výcvikový tábor. Snímka práve získala ocenenie za najlepší film na filmovom festivale v Tokiu. Myslím, že ju čaká úspešná budúcnosť.

ZG: Často hovorievaš, že si „nikto“, „klaun“, proti statusu hviezdy, celebrity. Tvoje filmy sú však už celosvetovo známe, kultové. Nič sa v tomto nezmenilo?

J-MB: V dobe internetu a online poskytovania filmov dnes majú filmy väčšiu šancu prežiť aj po svojich televíznych či kinopremiérach. Čo je skvelé, lebo neumierajú ako kedysi.

 

Magická hlbočina / Le Grand Bleu, 1988, réžia: Luc Besson
Prelomiť vlny / Breaking the Waves, 1996, réžia: Lars von Trier
Zrno / Grain, 2017, réžia: Semih Kaplanoğlu