Plakala som, samozrejme. Absolútny vodopád, total hrôza. Našťastie som nebola jediná, to sa potom plače ľahšie. Chcela som, aby ľudia vedeli že sme film robili z lásky - ja k miestu, ktoré mám rada, a všetci spoločne, z lásky pre film. A po premietaní, keď za nami prichádzali ľudia a hovorili všetky tie krásne veci, som nadobudla pocit, že sa nám to podarilo vyjadriť.