Chceme uveriť, že čary existujú
Denis Mačor 4/9/2019

ROZHOVOR Z CYKLU INÉ VÍZIE SK

Mladá študentka Martina Štammová prešla kurátorským výberom Andrása Cséfalvaya a zúčastnila sa na súťažnej prehliadke pohyblivých obrazov Iné vízie SK. So svojím videom Sen ho zaujala vďaka vyzdvihovanej emócii surovosti. Nasledujúci rozhovor predstavuje nielen tento krátky animovaný film, ale aj atraktivitu počítačovej hry, ktorá je veľkým lákadlom pre absolventov Ateliéru vizuálnych efektov. 

DM: Študentka FTF VŠMU, jedna z finalistiek Iných vízií SK 2018. Čo viac vieš o sebe povedať?

MŠ: Narodila som sa v Trenčíne, kde sme pár rokov žili, no a keďže sú rodičia vojaci, netrvalo dlho a sťahovali sme sa bližšie k Bratislave. Odvtedy žijem v Pezinku, kde som navštevovala základnú školu. Po nej som sa rozhodla venovať CGI, a preto som si vybrala Strednú umeleckú školu scénického výtvarníctva, kde bol študijný odbor animovaná tvorba ako stvorený pre moju predstavu o budúcom povolaní. Naozaj som si to zamilovala, venujem sa tomu odvtedy intenzívne každý deň a neľutujem. Na tejto škole som však nebola úplne spokojná s tým, čo ponúkala ohľadom rozširovania mojich vedomostí, a tak som si našla alternatívu, UAT – Súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby. Tam som spoznala ľudí, ktorí sú naozaj špecialisti v mojom odbore, a teda som strednú školu ukončila tu. Voľba vysokej školy bola jasná, VŠMU, a hoci som zvažovala možnosti ísť študovať do zahraničia, nakoniec som si povedala, že to skúsim tu doma a možno neskôr aj v cudzine. Popri škole som vypomáhala pri rôznych projektoch, pôsobila v rozličných firmách a týmto spôsobom sa stále učím a baví ma to.

DM: Ako vo voľnom čase kultivuješ svoje schopnosti vytvárať animácie? 

MŠ: Treba na sebe neustále pracovať a zlepšovať sa. Keď sa vyčerpáva motivácia, stále je tu disciplína. CGI ponúka veľa možností. Keď sa práve necítim na animovanie, orientujem sa na tvorenie modelov. Keď ma prestane baviť aj to, môžem robiť environmenty. Ak som unavená z 3D, idem si kresliť. Vždy mám však náladu na niečo z toho. Sranda je, že pozeranie filmov a hranie hier sa v mojom prípade nedá nazvať prokrastináciou, pretože aj z toho sa veľa naučím.

DM: Čo predchádza existencii tebou vytvorenej animácie, robíš si kdesi mechanicky náčrty a následne ich skladáš? Alebo sa odrážaš od iného bodu, povedzme, tebou vytvorenej postavy?

MŠ: Dobré nápady prichádzajú úplne náhodne a vždy si ich zapisujem pre prípad, že by som ich raz chcela použiť. V skutočnosti však pri realizácii projektov žiadny nepoužijem. Väčšinou za to môžu obmedzenia počtu postáv, backgroundov a dĺžky filmu. Na začiatku projektu si tvorím moodboardy – hľadám obrázky, ktoré mi pomôžu určiť emóciu filmu. Keď prejdem týmto bodom, už mám základ a začínajú sa mi načrtávať aj možné príbehy. Vtedy sa presúvam k tvoreniu postavy, čo je mojou obľúbenou časťou. Často náhodne modelujem v 3D programe, až sa dopracujem k niečomu, čo sa mi páči. V tomto bode už mám väčšinou presne vymyslený príbeh aj storyboard. Pri samotnej animácii väčšinou postupujem tak, že si nájdem alebo nafotím pózy a pohyby a tými sa inšpirujem.

DM: Má takáto postava aj vopred stanovenú charakteristiku alebo internú históriu? Alebo je to len figurína, nesúca gén tvojej idey?

MŠ: Moje filmy sú krátke, preto často povahu charakterov riešiť do hĺbky nemôžem. Rozvíjam ich však čo najviac, no zväčša hlavne pre to, aby som k nim mala nejaký vzťah ja.

DM: Sen je posunutý do neurčitej budúcnosti. Hovorí o tom bytový interiér ústredného protagonistu, technológie, ktoré používa. Myslíš, že v prítomnosti by tebou zvolená látka nerezonovala tak, ako si predstavuješ? Alebo si zvolila takéto prostredie skôr kvôli animačnej a estetickej atraktivite?

MŠ: Išlo o to ukázať, že v realite tohto filmu je stav planéty už nezvratný. Malo to zdôrazniť kontrast medzi fantastickým a skutočným svetom, ktorý sa ešte stále zachrániť dá. Taktiež si myslím, že ak sa nejaký príbeh dá zachytiť kamerou, je zbytočné ho tvoriť digitálne. Ak by sa príbeh odohrával v prítomnosti, animácia by nebola potrebná.

DM: Ako by si jednou vetou alebo jedným slovom definovala budúcnosť?

MŠ: Iná verzia prítomnosti.

DM: Hovorí sa, že ľudia v ére čiernobielych filmov mávali často dvojfarebné sny. Stáva sa ti, že mávaš sny animované?

MŠ: Ťažko povedať, animácia je predsa len pohyb. Ale čo sa týka mojich snov v spojení s filmom, často sú plné krásnych kompozícií a farieb. Bývajú to akési zvláštne zmiešaniny miest z filmov, ktoré som videla, a vecí, čo som zažila.

DM: Ako by si charakterizovala svoju animáciu? V kurátorskom texte k Iným víziám sa operuje s termínom „surovosť“. Vnímaš svoj film takto ako surový?

MŠ: Určite s tým názorom súhlasím. Bol to môj prvý 3D film a ešte som mnoho vecí nevedela. Ak mám byť úprimná, chcela som, aby film takto pôsobil, no dopracovala som sa k tomu úplnou náhodou. Som rada, že mi to vyšlo, aj keď by som veľa vecí už dnes urobila inak a lepšie.

DM: Hľadáš v animácii aj niečo abstraktné, nadprirodzené? Alebo ti je blízka reprodukcia reality?

MŠ: Na animácii je krásne to, že máme možnosť vytvoriť niečo realistické, do čoho sa vieme vžiť, čo vidíme okolo seba, no pridať k realite nadprirodzené veci je to najúžasnejšie. Práve to abstraktné sa nám vďaka tomu javí reálne a to je to, čo mnohí chceme. Uveriť tomu, že čary existujú.

DM: Momentálne sa dosť aktívne formuje akademické a teoretické zázemie pre štúdium počítačových hier. Vidíš sa aj v takejto sfére? Alebo preferuješ film?

MŠ: Áno. Tvoreniu hier sa venuje aj veľa ďalších ľudí z Ateliéru vizuálnych efektov a podľa mňa je skvelé, že sa vytvoril osobitný odbor. Sama som sa v roku 2018 zúčastnila na letnej škole tvorby hier Summer Game Dev, kde som spolu s mojím tímom vytvorila hru, ktorá získala v tom roku všetky ocenenia. Bavilo ma to a určite sa chcem venovať v budúcnosti aj tejto sfére.

DM: Premýšľala si už nad svojím absolventským projektom? Ak áno, aký by mal byť? 

MŠ: Popravde, každý rok sa sústredím na hlavné zadanie – teda tvorbu filmu, vždy sa snažím, aby bol čo najlepší. Nemám zatiaľ žiaden konkrétny nápad, no vždy sa usilujem vytvoriť niečo, čo ľudí chytí za srdce, niečo, do čoho sa budú vedieť vžiť a budú môcť naplno prežiť atmosféru istého príbehu.


Projekt INÉ VÍZIE SK podporili: