Mnohí filmoví kritici*čky vnímajú dielo baskického režiséra cez prizmu magického realizmu. K mýtmi opradenému stredomorskému ostrovu, dejisku veľkej časti filmu, sa viažu fantazijné výjavy. Dozvedáme sa o ňom z repliky potápača Carlosa a z rozprávky na dobrú noc pre Lunu: „Ostrov nie je vôbec prepojený s morským dnom. Je ako obrovské očné viečko. Mesiac tu zostupuje najnižšie nad horizont. Blato na ostrove absorbuje z človeka zlo. Pod ostrovom je tisíc strašidelných jaskýň, do ktorých sa možno prepadnúť. Na ostrove sa nedá zomrieť, ale človek sa môže premeniť na rybu.“