Tú scénu tam môžte vrátiť

Čo nám prezradila Mina Mileva na Fest Anči alebo rozhovor s režisérkou filmu Strýčko Tony a Traja blázni?

Mina Mileva s Denisom Mačorom počas rozhovoru na Fest Anči.

Mina Mileva s Denisom Mačorom počas rozhovoru na Fest Anči.

Strýčko Tony a Traja blázni vyvolali v Bulharsku hotovú mediálnu vojnu. Film sa stal kontroverzným a okamžite zamútil vody vo všetkých spoločenských sférach. Tá politická, o ktorej film svojim spôsobom rozprával, bola azda tá najbolestivejšia. Film odkryl nekalé praktiky niekdajšieho režimu ktoré rezonujú dodnes. V prostredí niekdajšieho Československa je tento model neslávne známy. Pri operácii s krycím názvom “Dunaj” vpadli v roku 1968 na naše územie vojská Varšavskej zmluvy, aby tak umlčali pomaly sa zotavujúce hlasy. Niektoré zostali mlčať navždy.

Ústredná postava dokumentárneho filmu je Antoni Trajanov, ktorý počas nakrúcania dokumentu zomrel. Bol šedou eminenciou animovanej tvorby a stál ako animátor za veľmi populárnym projektom Traja blázni. Tí zabávali divákov vynaliezavým humorom a prehľadnou animáciou. V 60. a 70. rokoch ale komunistická politika tienila skutočných majstrov a na vrchole projektov stáli ľudia ako Doňo Donev, ktorí sú vykreslení ako kolaboranti bulharskej tajnej služby. Strýčko Tony je  dokumentárny film o vytrvalosti, skromnosti a o tom, aká je sloboda prejavu relatívna.

Mina Mileva na tohtoročnej Fest Anči v priateľskom rozhovore s britským filmárom Paulom Bushom.

Mina Mileva na tohtoročnej Fest Anči v priateľskom rozhovore s britským filmárom Paulom Bushom.

Mina Mileva o svojom odhodlaní pokračovať v poslaní exkluzívne rozprávala pre Kinečko počas tohtoročnej Fest Anče, kde film osobne uviedla a diskutovala s divákmi.

DM: Myslíte si, že Tony je človekom ktorý dokonale reprezentuje ľudí čo sa nevzdali?

MM: Určite áno. Myslím si, že vo svete je strašne veľa ľudí ako Tony. Obzvlášť vo východnom bloku. Keď sme začínali s projektom, mali sme iný nápad. Mal sa pohrávať s myšlienkou, že vykreslíme niekoho slávneho. Tento slávny človek by mal pri sebe svoju ťažko pracujúcu včeličku, ktorá by za neho robila skoro všetku prácu. Rovnaký človek by bol zhodou okolností aj vysokým funkcionárom a členom v strane. Chceli sme ukázať jeho neobmedzenú moc. Tento projekt ale samozrejme nedostal zelenú, no a tak sme museli spraviť Strýčka Tonyho takmer bez rozpočtu. Národné centrum nám poskytlo sumu 3000 eur pre rozvoj príbehu.

DM: Odradila vás na začiatku táto smiešna čiastka?

 MM: Bolo to trošku zložitejšie, pretože vzťah s Tonym bol veľmi karmický a zásadne ovplyvnil môj život. Takže by som nebola úprimná, keby som rezignovala a nakrútila by som dokument o živote nejakého architekta, alebo chemického inžiniera. Myslela som si, že by mal byť spravený film práve o takom človeku, akým bol Tony.

DM: Žijete v zahraničí niekoľko rokov. Myslíte si, že ľudia, povedzme v Londýne, vedia niečo o politických praktikách niekdajšieho komunistického režimu?

 MM: Žijem v Londýne od roku 1996. Neskôr som sa vrátila na čas do Sofie, ale stále pracujem na projektoch v Londýne, pretože som animátorka na voľnej nohe. A myslím si, že ľudia v Londýne nemajú absolútne žiadne poňatie o tom, ako fungovali niekdajšie praktiky komunizmu vo Východnej Európe. Skôr veľmi fantazírujú o komunistickom režime, čo ma dosť vyvádza z miery. Nevedia, aké bolo žiť život počas totalitného režimu. Model ktorému oni pripisujú podobu totalitného režimu je indonézsky, ten je ale úplne odlišný, rozpráva o útlaku zo strany armády. Škoda, že nevedia.

Režisérky Mina Mileva a Vesela Kazakova.

Režisérky Mina Mileva a Vesela Kazakova.

DM: A myslíte si teda, že o našej situácii nechcú vedieť, alebo ich to prakticky ani nezaujíma?

MM: Súhlasím s vrdením, že ich to skôr nezaujíma. Boli veľkými svetovými kolonizátormi, takže naša časť Európy bola svojim spôsobom mimo ich záujmu. Ale aby som bola úprimná, musím sa priznať, že som do Anglicka zamilovaná. Mám tam syna a je to moja adoptívna kultúra. Majú unikátnu vlastnosť počúvať a pretransformovať si veci na vlastnú úroveň humoru a chápania. To je obrovská výhoda ich kultúry. Takže skutočnosť, že sa o nás nezaujímajú nie je niečo s čím by sme si mali robiť starosti. Mám rada Britov. Sú veľmi vtipní.

DM: Myslíte si že je ťažké demaskovať vo filme moderné politické praktiky? Pretože kedysi to bolo zreteľné, tuto je komunizmus, cenzúra, toto je dobré a to je zlé.

MM: Máte pravdu. Najlepším príkladom je Československé kino v období totalitného režimu, kde politika zadusila tie najgeniálnejšie nápady. Momentálne sú bez cenzúry informácie veľmi prístupné. V podstate musíte pracovať ťažšie aby ste zaujali vašou témou. Podľa môjho názoru je ale ľahké odkrývať politické problémy. Celé to stojí na vašom odhodlaní, technológie sú veľmi prístupné. Môžete rozprávať pred kamerou vo vašej spálni a potom sa rozhodnúť, že video uverejníte a podelíte sa o váš názor so svetom.

02b

DM: Aká je situácia v prostredí animovanej tvorby vo vašej krajine? Z filmu vyplýva že sú študenti dosť frustrovaní.

MM: Je to vcelku dosť tragické. Ako sa rozpŕchli veci okolo Tonyho, tvorcovia vo veku nad dvadsať rokov nás začali kontaktovať, aby sa podelili o ich zhrozenie nad celou situáciou. Niektorí z nich dokonca navrhli spoluprácu. Tí ľudia mali komplikované štúdium, ale niektorí sa rozhodli že zem opustili a v zahraničí sa uplatnili oveľa lepšie a ich talent je veľmi oceňovaný. Bolo dôležité, že spravili takéto premostenie k úspechu. Napríklad keď vyšiel Strýčko Tony a spravil obrovský škandál v Bulharsku, jedna z animátoriek ktorá spolupracovala na animáku Frozen, vystúpila v televízii a povedala vrámci rozhovoru, že bola ovplyvnená strýčkom Tonym. Bolo to trochu odvážne, pretože na jej alma mater učilo dosť kvalifikovaných profesorov a spomenula práve Antoniho Trajanova. Nepovedala ten, ten a ten, ale povedala Anton Trajanov, strýčko Tony. Takže čo dodať?

DM: Myslíte si, že keď študenti opúšťajú Bulharsko, tak sa prispôsobia? Alebo chcú svojim spôsobom priniesť kúsok posolstva zo svojej krajiny?

 MM: Nemyslím si, že by sa pokúšali ukázať situáciu v Bulharsku, pretože je skoro až hororová. S najväčšou pravdepodobnosťou vyskúšajú participovať na nejakej inej réžii, aby sa tak zapojili do svetového diania v ich odbore. Ale asi by niekto naozaj mohol začať po kúskoch dešifrovať ten neprjemný odkaz komunizmu. Ale my s Veselou Kazakovou sme trochu staršie. Asi potrebujete skúsenosti a zážitky aby ste mohli reprodukovať, čo sa stalo a čo sa deje. Pretože mladí ľudia môžu byť z takýchto tém frustrovaní, môžu vyčerpať potrebnú energiu k tvorbe. Nie sú asi úplne pripravení na túto vojnu. Veľmi rada by som si pozrela dvadsaťročného autora, ktorý atakuje komunizmus v Bulharsku.

04

DM: Je veľmi zaujímavé, že celá kauza okolo strýčka Tonyho je vo sfére animovaného filmu. Pretože animované sa často spája s rozprávkami, alebo niečím pozitívnym. Prečo sa teda stal tak kontroverznou osobou?

 MM: (Smiech) To je veľmi zábavné, však? Raz bol v televízii taký program, že “Vojna kresieb” a zmieňovalo sa tam:”Kto začal vojnu v Bulharskom filmovom priemysle?” no a moderátor sa to priamo opýtal jedného z profesorov. Úplne sa rozrušil a povedal, že to ten poondiaty historický film o Strýčkovi Tonym začal vojnu.

DM: Bolo vašou prvotnou ideou týmto filmom niečo zmeniť? Alebo len reflektovať históriu.

MM: Hm…myslím, že som chcela niečo zmeniť, pretože mám disidentské pozadie. Moja spolupracovníčka Vesela, bez ktorej by som film nikdy neurobila, si so mnou sadla a povedali sme si, že budeme robiť takýto film. Váhali sme, pretože téma bola skutočne náročná. Vesela je ale organizačne veľmi zdatná a prekypuje energiou, tak sme bez okolkov začali nakrúcať. Bola to moja iniciačná iskra, ktorá sa dobre ujala a film napokon aj vznikol.

03

 DM: Antoni Trajanov je svojim spôsobom rebel. Myslíte si že študenti sú otvorenejší k pedagógom ktorí mali odmietavý postoj k režimu?

 MM: V Bulharsku je taký dvojitý štandard. Je moderné byť antikomunistom a to mnohých zamestnáva. Je pokrytecké, ak vystupujete proti komunistom a robíte presne to isté čo oni. Je skoro až výnimočné nájsť, osobu ktorá vie ako ukotviť loď a dať svojim názorom a pohľadu skutočný zmysel. Súčasťou Tonyho hodín, respektíve veľkou súčasťou jeho hodín bola konverzácia o politickej situácii a o tom, ako ho odignorovali. Bol to aj spôsob, ako som sa o ňom dozvedela viac. Musel byť ale ostražitý, pretože bolo mnoho pedagógov, ktorí boli za svoje názory väznení v politických koncentračných táboroch a to ho zraňovalo. Študentov pocitmi nezaťažoval. Mohol sa o to podeliť s nami ako s ľuďmi, ale nemohol sa o to deliť so študentami. Bol to fascinujúci človek a to o ňom hovorilo mnoho jeho študentov aj mnoho rokov predtým, než sme vôbec začali nakrúcať film. Dokument mal byť vytvorený práve o takomto špecifickom aspekte jeho vojny a my sme mali to šťastie, že sa nám to podarilo dokončiť. Vlastne môžme byť vďační za to, že nám dostatočne dôveroval. Pretože nemusel. Bol v ťažkej situácii ale povedal, poďme do toho. Ďalšia vec je, že bol prirodzene veľmi dobrý človek a nechcel nikoho zaskočiť ani nikomu filmom ublížiť. Niekedy, keď sme robili film a sedel s nami v strižni tak povedal, toto vystrihnite a potom na ďalší deň volal a povedal, môžete to tam nechať. Pri procese filmu mával časté dilemy.

DM: Myslíte si, že mal počas nakrúcania v sebe strach?

MM: Nemal strach. Žil úžasný život a skrátka nechcel nikomu uškodiť. Napríklad aj s Doňom Donevom boli dobrí priatelia. Aj po tom, ako si prečítal tajné spisy agentov povedal, Doňo ja ti odpúšťam. Bulhari sú veľmi priateľskí ľudia, majú radi zábavu, alkohol, nechcú mať medzi sebou napätie. To bola aj Tonyho motivácia, urobiť niečo čo nebude tak drasticky znepokojujúce pre jeho kolegov a priateľov. Myslím si že sa nám film podarilo spraviť vcelku dosť jemne. Nie je tam nič, čo by mohlo niekoho veľmi rozrušiť.

23

DM: Takže o svojich výrokoch rozmýšľal v procese vytvárania filmu?

MM: Áno. Odkedy dal súhlas na nakrúcanie filmu, tak vedel že začína byť dokumentovaný, takže si dával pozor na svoje slová aj myšlienky. Usiloval sa, aby jeho výroky nepracovali proti nemu. Ale myslím si, že náš druhý film je ďaleko viac znepokojujúci. Volá sa “The beast is still alive”. Je hotový a vyvolal v Bulharsku ďalší škandál (smiech).

DM: V úvode vášho filmu si kreslená postavička líha pod parný valec. Chce aby ju prešiel. Prežije, postaví sa, no vyprchajú jej všetky farby. Po tejto scéne sa začína film. Je to pohľad na skutočnosti okolo Antoniho Trajanova?

MM: Ste veľmi pozorný. Nemyslím si, že sme chceli vložiť do kontextu tento záber s tak hlbokým významom. Skôr to bol jeden z Tonyho vtipov. Mal v obľube takéto gagy. Ako práve tento, čo by sa stalo keby ste si ľahli pod parný valec? V kontexte filmu to malo byť vlastne takým vtipom ktorý mu bol podobný.

Denis Mačor

Komentáre sú uzavreté.