Sprisahanie šedej rasy – skoro zbytočný film

recenzia

10_alienautopsy_slideshow_604x500

(Sprisahanie šedej rasy SR, ČR 2017 / 72min,  Réžia: Maroš Berák, www.ufofilm.sk)

Návrat do detstva v raných 90. rokoch, televízne stanice oblažujú hladného a nevedomého diváka rôznymi dokumentárnymi filmami na tému UFO, nevyjasnených úkazov, kruhov v obilí, utajovaných skutočností a rôznych podivností. Dieťa aj dospelý to žerie, je to fascinujúce. Všetci kukáme na oblohu tajne dúfajúc, že zazrieme nejaký zvláštny jav. Že aj my sa dotkneme UFO.

Film Sprisahanie šedej rasy, akoby vypadol z tohto obdobia. Prináša večnú tému hľadania a dokazovania existencie mimozemskej civilizácie.  Lenže načo teraz a takým istým spôsobom, keď už sme to všetci prežuli milión krát a vyrástli sme. Aj deti, aj rodičia.

Pozerám zaujímavo sa rozvíjajúci film a teším sa, čím ma prekvapí. Ochotne prežúvam všetky zážitky tých, čo videli a zažili, aby som dostala niečo viac. Lenže čím sa film intenzívnejšie točí okolo vlastnej osi, tým viac je jasné, že mi nechce povedať nič, okrem toho fundamentálneho, čo pomenúva – dokazovanie existencie UFO a sledovania jeho hrdinov na tejto ceste.

Hlavný sprievodca filmu, učiteľ, pôsobí pomerne príčetne, hovorí dokonca po anglicky, vysvetľuje mi rôzne úkazy, sledujem jeho snaženie a keď sa veľmi posnažím, som ochotná mu aj fandiť. Na záver mi je ho dokonca ľúto. To je najvydarenejší a najucelenejší moment tohto filmu.

Dokonale komponované režírované zábery strieda poetika klasickej reportážnej kamery a výpovede. Skvelé, atmosférotvorné obrazy s podmanivou hudbou sú jedinou pomocnou rukou režiséra, ako prežiť film. Pretože nekonečné popisy „svedkov“ toho istého zážitku vo mne nedokážu vyvolať ani záujem o túto večnú záhadu ani sympatiu s tými požehnanými, ktorým sa stalo to šťastie zazrieť UFO. Sú nudní, opakujú to isté a ani sa nezamýšľam nad tým, či im verím. Režisér má týchto ľudí nepochybne rád, teší ho, že mu zverujú svoje zážitky, je to pre neho dôležité a jedinečné. Mne sú po istej kritickej hranici ukradnutí a vôbec ma nebavia.

foto_Spiknutie_1

Film však, vedľa týchto ufologických komparzistov prináša aj skutočné „osobnosti“. Hádam, že práve oni sami sú mimozemšťania. Excentrické bytosti, ktoré svojim vzhľadom a obsahom reči prekračujú hranicu obyčajného. Hlavným úlovkom režiséra je objemný „logik“ (ako ho uvádzajú titulky), s hlasom chorej vrany reinkarnovanej do človeka. Najskôr si pomyslím, že ide o zneužitie blázna, potom sa ukáže jeho vedecká minulosť a občasná logika jeho úvah človeka privedie k dileme. Mám sa vôbec sústrediť na to, čo hovorí, alebo si užívať jeho šialený prejav? Jeho kresťansko historický výklad podmáznutý klavírnym gýčikom naznačuje, že ide snáď o jeden z relevantných názorov, ktoré by sme mali brať na zreteľ. Viacerí respondenti nám núkajú svoje konšpiračné videnie sveta, kde história, ale aj súčasnosť je pod vplyvom sprisahaní, jedno šokujúce odhalenie strieda druhé. Hovoria o tom vlastne medzi rečou,  prirodzene, úprimne, presvedčivo. Nikto nám však ani v texte ani v obraze neponúkne alternatívu, iný názor, predsa my všetci si určite spravíme názor sami. Ja fakt neviem, či sa mám zamýšľať, smiať sa alebo plakať, stále sa totiž vlastne nudím.

IMG_0269

Tento film je nekonečne dlhý a žije si svojím vlastným životom. Neohuruje, nepovznáša, len popisuje a hlavne nekomentuje. Malo by ma teda asi ako diváka potešiť, že aj na Slovensku bolo videné Ufo a má žijúcich svedkov. Takže sme na mape vesmírnej stopy. Chcem sa z toho tešiť, ale opäť je mi to jedno. Kde sa stala chyba? Že by som potrebovala niečo viac? Na to, aby urobil tento film dieru do sveta v zmysle objavnia nových nezvrátiteľných dôkazov o existencii UFO je príliš slabý v kramflekoch a zjavne mu o to ani nešlo. Na to, aby si z tohto fenoménu urobil srandu, by to režisér nemohol myslieť tak vážne. Na to, aby ma zaujal, bol vlastne strašne obyčajný,  čiže, čo ja viem, nazvem ho zbytočný? Lenže on žiaľbohu nie je. Dáva totiž nekomentovaný priestor tým najšialenejším konšpiračným teóriám, ktoré aj skrz neho dostávajú svoju legitimitu. Pretože zatiaľ čo istá (intelektuálna, mestská) komunita sa práve na týchto pasážach môže najviac smiať a ťukať si na čelo, ďalšia časť publika, z iného prostredia (žijem práve v takom) si práve pri týchto momentoch potvrdí svoju pravdu. Ak sa môže tvorcom zdať, že to snáď každý pochopí správne, moholi by občas pokecať s bežným, latentne konšpiráciami napáchnutým pozemšťanom. Ak bratislavské publikum pri finančnom expertovi halucinujúcom o reptiliánoch a ekonomickom sprisahaní vyšších mocností praská smiechom, tak pozor, v regiónoch, kde prídu (náhodou) aj obyčajní ľudia bude nemálo z nich považovať práve tieto pasáže za odkaz pravdy o tom ako funguje usporiadanie sveta. A toto považujem za nezodpovedné. Tvrdiť, že len sledujem fenomén a nebudem seba ani divákov ponižovať ich interpretáciou je mimoriadne alibistické, alebo priamo lenivé. Ak práve to nie je skutočným odkazom filmu. Nevieme, veď sa máme len pozerať a názor si urobiť sami.

Tento formát si bez akejkoľvek urážky viem predstaviť na druhom kanáli verejnoprávnej televízie v dokumentárnom pásme s následnou diskusiou ale nerozumiem jeho snahe o veľkoplošné kino premietanie, respektíve akejkoľvek debate v kultúrnych médiách. On sám evidentne nemá veľké ambície, a tak hádam len nejaká vesmírna náhoda robí z neho film o ktorom sa bavíme.

Obyčajný divák

 

 

 

Komentáre sú uzavreté.