Na Tarrovi mám najradšej prítomnosť.

reportáž z výstavy Béla Tarr – Till the End of the World

tarr1

Približne pred mesiacom ma kamarát poprosil, aby som mu jednou vetou vysvetlila, čo sa mi „páči na Tarrovi“.

Sľúbila som sa ozvať, až si pripravím zmysluplnú odpoveď. Budem trochu preháňať, keď napíšem, že som sa ju vybrala hľadať do Amsterdamu, kde v súčasnosti prebieha profilová výstava maďarského režiséra Bélu Tarra. Tento výlet som mala naplánovaný už dávnejšie. Zadanie som si však samozrejme viezla na trajekte blížiacom sa k amsterdamskému EYE (1) múzeu so sebou.

 

Tarr2

 

Ak sa pri svojej návšteve Amsterdamu rozhodnete navštíviť filmové múzeum EYE, kľudne si na to vyhraďte celý deň. Okrem aktuálnej výstavy, ktorou je momentálne Béla Tarr – Till the End of the World ponúka múzeum aj spektakulárnu permanentnú expozíciu kinematografických dejín mapujúcu vývoj filmovej techniky od jej prehistorickách čias až po mobilné telefóny. Môžete si ohmatať historické kamery, obzrieť tipy a formáty filmového materiálu o ktorých existencii ste doteraz netušili, nechať sa na zelenom pozadí nakľúčovať do Disneyovky či Meliésovej Cesty na mesiac, alebo stráviť celé hodiny prezeraním tematicky roztriedených audiovizuálnych zbierok filmového múzea.  Takže len absolvovaním permanentnej výstavy môžete stráviť podľa hĺbky a intenzity vášho záujmu od hodiny až po celý deň.

 

unnamed

 

Následne si nenecháte ujsť občerstvenie v kaviarni, z ktorej si asi najviac vychutnáte architektonické kvality samotnej stavby múzea. Drevo, sklo a otvorený pohľad na more v kontrapunkte so špecifikami média filmu, ktoré sme zvyknutí vnímať v zatemnených podmienkach, je pre nás Stredoeurópanov novým zážitkom a jeho hypnotické účinky si samozrejme obzvlášť užijete, ak sa tak ako my pred návštevou múzea zastavíte na domáci brownie v niektorej z lokálnych kaviarničiek. Ak by ste chceli v múzeu stráviť večer, môžete to spraviť v niektorej z jeho štyroch kinosál, ktoré fungujú ako regulárne kino.

 

unnamed (1)

 

Každý rok venuje EYE veľkú výstavu významnému filmovému autorovi, ako doteraz napríklad Stanleymu Kubrickovi, Federicovi Fellinimu, Davidovi Cronenbergovi, Michelangelovi Antonionimu. Toto leto predstaví tvorbu, rukopis a osobnosť Martina Scorseseho, na jeseň Apichatponga Weerasethakula a práve teraz láka do Amsterdamu milovníkov tvorby hádam najznámejšieho žijúceho maďarského režiséra, ktorý po dokončení filmu Turínsky kôň v roku 2011 prehlásil, že ide o jeho posledný film. Evidentne sa však nechal presvedčiť nie len na to, aby sa opäť postavil za kameru…

 

Béla Tarr – Till the End of the World from ARTtube on Vimeo.

 

Výstava  Béla Tarr – Till the End of the World je poňatá príznačne dynamicky, čo vyplýva zo synergie architektonického konceptu múzea („ilúzia vytvorená scénickou koordináciu, svetla, priestoru a pohybu“) a režisérových filmov. Návštevník prechádza zatemnenými miestnosťami ako oko kamery v tarrovských záberoch -sekvenciách. Pomaly ale bez zastavenia objavujúc stále nové podnety vynárajúce sa z tmy, postupne zanechávajúc vytrácajúce sa svetelné vnemy za sebou.

 Život je večný kolobeh nadobúdania vecí a ich zahadzovania. Úspechov a strát. A my ľudia si myslíme, že to tak bude naveky a sme veľmi prekvapení, keď niečo odrazu preruší kruh. 

 (Úryvok z filozofického monológu suseda vo filme Turínsky kôň. Citované z brožúry k výstave. )

Vstup na výstavu je scénicky odzbrojujúci. Návštevníka privíta miestnosť obohnaná gigantickými ostnatými drôtmi, symbolizujúcimi hranice v ktorých vyrástla a tvorila režisérova filmárska osobnosť. Jednak hranice socialistického Maďarska, ale tiež súčasného Maďarska chrániaceho sa pred vlnou utečencov. Inštaláciu dotvárajú Tarrom zozbierané fotografie utečencov a migrantov, umiestnené na stenách za ostnatým drôtom. Dojem umocňuje hukot silného vetra prichádzajúci z ďalšej miestnosti. Keď do nej zahnete, musíte sa už silnému vetru postaviť z celej sily. Ocitáte sa totiž na scéne Turínskeho koňa. Uprostred miestnosti stojí živý strom a jeho korunu kmása prievan z niekoľkých silných ventilátorov. Dojem, ktorý vzniká v oscilácii medzi obomi miestnosťami je až fyzicky intenzívny, ohurujúci a desivý zároveň. Poviete si WOW, chvíľu postojíte a zažijete a tak trochu zbabelo siahate na dvere s nápisom „ exhibition continues“ za ktorými sa zdá byť ticho a teplo.

 

 

Nasleduje niekoľko miestností s tematicky roztriedenými ukážkami z Tarrových filmov. Divák sa posúva do štvorca usporiadaných laviciach v strede miestnosti a otáča sa za práve aktívnou ukážkou. Vždy ide vlastne o jeden záber-sekvenciu. A tak sa máte možnosť postupne ponoriť do najsilnejších a najznámejších tarrovských scén, od chôdze malej Eriky Bók s mŕtvou mačkou v Satanskom Tangu (1994), cez lanovkový záber v Zatratení (1988), tanec planét vo Werkmeisterových harmóniách (2000), až po „turínskeho“ koňa vytrvalo čeliaceho apokalyptickému vetru nihilu, či štúdiu priečelia lode z noirového Muža z Londýna (2007). Scénu návštevy a filozofického monológu suseda z Turínskeho koňa (2011) si pozriete sediac za originálnym stolom – rekvizitou z filmu prestretého rovnako ako v danom zábere.

 

 

„Čerešničkou na torte“ vášho výletu s Tarrom bude jeho celkom nový vlastný film Muhamed, ktorý špeciálne pre túto výstavu nakrútil spolu so svojím dvorným kameramanom Fredom Kelemenom. Jedenásťminútový záber, v ktorom kamera prechádza z celku až na veľký detail malého chlapca hrajúceho na harmoniku v hale niektorého zo sarajevských obchodných domov, nás presúva do súčasnosti. Pripomína, že Tarr naozaj rozpráva vo svojich filmoch od Satanského tanga až dodnes to isté a že je to hádam stále urgentnejšie.

Mladým filmárom, ktorí sa ho pýtajú na rady odpovedá : „Buďte radikálnejší ako ja.“

(Citované z brožúry k výstave)

Výstava má rovnako čo povedať tým, ktorí Tarra poznajú, majú radi a vždy znovu sa ponárajú do jeho svetov a zastavujú v jeho čase, ako pre tých, čo o ňom len počuli a pýtajú sa, aký je jeho autorský rukopis. Nie je tak celkom pre netrpezlivých, pretože pointa Tarrovho filmárstva je v tom, že vás nechá počkať, kým sami začnete vnímať realitu jeho očami a to celé sa odohráva v neúprosne ubiehajúcom čase.

„A všetka tá chôdza. Tieto filmy zachytávajú kilometre chôdze.“

(citované z brožúry k výstave)

Pýtate sa, ako je možné, že filmár, ktorý celý život považoval film za kilometre zachytené v celuloide zostaví výstavu zloženú z nespojitých fragmentov premietaných nesústredeným galerijným návštevníkom z digiprojektorov?

Táto výstava nie je katalógom umelcovho životného diela, ale novým dielom, ktoré rovnako ako jeho predchádzajúce, vypovedá o ľudskej dôstojnosti, o konci, o prázdnote a o človeku v čase a priestore. Nepracuje však s celuloidom, ale s priestorom samotnej galérie. Namiesto postáv vo filmoch, prechádzame priestorom my, návštevníci a to, o čom nás núti Tarr premýšľať, je predovšetkým naše miesto v tom priestore. Posledné dvere nás „vypľujú“ do presvieteného priestoru kaviarne múzea a my sme opäť konfrontovaní s vonkajším svetom – súčasnými ľuďmi, chaosom, loďami čo plávajú v okolitom zálive a moderným urbanizmom v pozadí. Na záver si môžete ešte posedieť na chodbe so slúchadlami na ušiach a skúsiť sa sústrediť na rozhovor s tvorcom univerza, ktorým vás práve previedol. Ale chaotické dojmy nelineárneho sveta súčasnosti vás už nenechajú na pokoji. Ani hlad.

 

 

Výstavu Béla Tarr – Till the End of the World môžete v Amsterdame zažiť ešte do 7. mája. Ak si návštevu naplánujete o niečo pozornejśie ako ja, môžete zažiť aj niektoré zo sprievodných podujatí k výstave, akou je napríklad diskusia Bélu Tarra s francúzskym filozofom Jacquesom Rancièrom 5. mája. Letenky bývajú občas veľmi lacné a máj v Amsterdame musí byť krásny. Kinečko odporúča!

Eva K

(1) EYE nie je len filmové múzeum a galéria pre verejnosť. Je komplexnou inštitúciou zahŕňajúcou filmový archív a ďalšie zbierky (od roku 1946), programy pre profesionálov (napr. medzinárodná filmová cena EYE prize, predaj digitalizovaných filmov do lokálnej distribúcie aj do zahraničia) a akademikov (konferencie, vysunuté pracovisko pre magisterský stupeň štúdia reštaurovania a uchovávania filmov), a množstvo ďalších aktivít predovšetkým v oblasti archivárstva, filmového reštaurovania, digitalizácie a experimentálnej kinematografie.

 

 

Komentáre sú uzavreté.