Magická reinkarnácia strašidelných bábok

Tvorba režiséra animovaného hororu Roberta Morgana na fest Anči.

Robert Morgan masterclass_autor foto Fest Anca Juraj Starovecky Medzi headlinerov tohtoročného festivalu Anča patril britský režisér Robert Morgan. Na stanici v Žiline sa pred projekciou pohyboval a pôsobil ako nenápadný a vyrovnaný štyridsiatnik s drinkom v ruke. Po menšej sonde do jeho hlavy prostredníctvom krátkych filmov o neho enormne vzrástol záujem a po svojom masterclasse sa dostal doslova do obkľúčenia. nike homme Aaron Rodgers Čo je to za človeka? Jeho filmy astmaticky dýchajú chmúrnu atmosféru nevšednej reality. Postavy sú uväznené v monštruozite vlastných tiesní ktoré naberajú skutočnú podobu. Bizarné bábky s deformovanými tvárami sa prepadávajú spolu s vedomím diváka hlboko do autorovej fantázie. V nej je podľa Morganovych filmov obrovský priestor pre pochopenie čohokoľvek, čo je vykorenené z tradičných hraníc chápania. Robert Morgan neskôr na svojej prednáške suverénne rozprával o svojej tvorbe a inšpirácii. Hovoril, že ako trojročný videl film Fiend Without a Face (1958), čo ho poznačilo a podalo mu impulz k tvorbe. Eddie George Titans Jerseys Vo filme sú absurdné mimozemské bytosti stvárnené ako mozgy s telom červíka. Sám autor sa na filme bavil, no skonštatoval že ako trojročný zostal v šoku. Dodnes si vraj z pasie všade kreslí hlavy s telom červíka. Jeho postavy sú panoptikom deformovaných tiel a mnohé z nich pripomínajú krvavé nádory. Kulisy sú improvizované. Autor napríklad do filmu Bobby Yeah (2011) dva roky zbieral svoje nechty z nôh. S úsmevom potom vyzval divákov v kinosále aby sa pokojne po masterclasse za ním zastavili a nechtov sa dotkli. Robert Morgan sa priznáva, že obľubuje dejovú improvizáciu. Pri procese výroby sa často spolieha iba na surový nápad, ktorý obaľuje súčasne s kreovaním. Výsledkom týchto prác sú netradičné reakcie divákov. Tí ktorí prišli do kontaktu s týmito filmami prvý krát boli doslovne zmätení. Z hľadiska sa ozývali nesmelé hlasy, ktoré vyjadrovali nefalšovaný úžas nerozhodného charakteru. Ako vyplýva z nadchádzajúceho rozhovoru, to je presne poloha do ktorej chce Robert Morgan diváka dostať.

  • Denver Nuggets
  • Neformálna spoveď Roberta Morgana Na Fest Anči sa všetko chýlilo k úspešnému záveru. Davy priaznivcov redli a Stanica – Žilina Záriečie, v ktorej sídli prívetivý bar sa začínala haliť do hustého dažďa. V takejto atmosfére sme s Robertom Morganom nad pivom diskutovali o jeho tvorbe. Pôsobil ako pokojný a vyrovnaný človek. Na uliciach Londýna odkiaľ pochádz,a by sa zaručene stratil v dave. Nijakým spôsobom na seba nepúta pozornosť, ale keď raz uvidíte jeho filmy, budú sa vám navždy spájať s tvárou tohto sympaticky podivného človeka. DM: Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu prvého filmu alebo postavičky? RM: Vždy ma na filmovom umení niečo pútalo. Nabádalo ma to k myšlienke, že by som filmy skutočne chcel robiť, ale nevedel som ako. Nikdy som ani neplánoval že budem robiť animované filmy ako dnes. Skrátka som po tvorbe filmov túžil. Pracoval som na mnohých druhoch umenia. Vytváral som sochy, kreslil som obrázky, takže spájanie krokov a pohybov sošiek s kresbami bola najjednoduchšia cesta ako sa filmu priblížiť. Nepoznal som žiadnych hercov, nemal som k nakrúcaniu hraných filmov potrebnú techniku, takže som si fotil pohyby sošiek, vytváral bábky a postupne som sa prepracoval až k filmu. Prvopočiatky tvorby sa u mňa spájajú s univerzitou, kde som predovšetkým maľoval a postupne som sa dostal k filmovým kurzom, na ktorých som prakticky vytvoril aj svoj prvý film. DM: Napokon ste ale vyskúšali vytvoriť film so živými hercami. RM: Áno, natočil som dva hrané filmy s hercami a pracujem na ďalšom, v ktorom bude živá akcia spojená s animáciou. Jeden z filmov, ktorý som urobil, je o násilnom súrodeneckom vzťahu. Mladší zo súrodencov fantazíruje o spôsoboch vraždy svojej sestry. Asi to bude sčasti aj biografické (smiech). Je to taký psychologický horor. DM: Zvykli ste si pred svojimi projektami robiť aj technické návrhy scény? RM: Ani nie, v podstate som si iba maľoval a robil sochy. Celý proces okolo výroby až k nakrúcaniu je skôr improvizovaný. Nemal som žiadnu filmovú edukatívnu výchovu. Nikto mi nikdy nepovedal ako robiť filmy, takže som to poriadne ani nevedel. Učil som sa skôr pozeraním iných filmov, čiže aj prvé rozhodnutie vytvoriť vlastný film bolo skôr experimentom. DM: Kto vás potom povzbudil vo filmovej tvorbe? RM: Myslím že som to nejakým spôsobom vycítil sám. chaussures pas cher nike Mal som dojem, že to funguje. Áno, povzbudzovali ma aj pedagógovia, ale skôr to bolo o skutočnosti, že som si to uvedomil sám a to bolo pre mňa veľmi dôležité. DM: Ovplyvnilo vašu tvorbu aj detstvo? Napríklad hračky. Temple Owls Jerseys Myslím, že hra s hračkami je podobná výrobe stop motion filmov. RM: Áno, absolútne. Vlastne si myslím, že celý čas si iba robím hračky s ktorými sa môžem hrať (smiech). Určite je to ten istý pocit. Robím to isté, čo som robil ako malý chlapec. Predstieram, že hračky žijú svoje vlastné životy. Nike Air Icarus Vzťah medzi hrou a výrobou mojich filmov je veľmi blízky. Je to taká privátna zábava. Chcel by som si ten pocit zachovať. Nike Air Huarache Donna Pretože keď sa začnem cítiť, že na tom pracujem príliš, stráca sa z procesu ten správny efekt tvorby. Kyrie 2 Shoes DM: S ktorými hračkami ste sa hrávali najradšej? RM: Ó, človeče tak to boli určite hračky Star Wars, bol som ich obrovský fanúšik a zbieral som si ich. Ale dosť som mal rád aj príšerky. Aj keď som sa pozeral na filmy Star Wars, viac sa mi páčili monštrá ako všetky tie veci okolo vesmíru. Ale mal som rád aj dinosaurov. Ako malý som mal veľa príšeriek. DM: Neviem sa rozhodnúť či mi pripadajú vaše filmy viac zábavné, alebo strašidelné. Čo si o nich myslíte vy? RM: Ja si myslím že sú celkom vtipné, teda ja sa dosť bavím. Viem že niektorým ľuďom pripadajú strašidelné, ale ja sa pri tvorbe neuveriteľne zabávam. new balance 999 femme foot locker Smejem sa na tom. Potom výsledky ukazujem priateľom a bavíme sa na nich spolu. Ale aj o horor a zábava majú spolu dosť spoločného.

  • Nike Air Max 2017 Donna
  • Niektoré veci sú strašidelné, ale zároveň aj zábavné. Mám rád, keď sa človek nevie rozhodnúť, či je niečo pre neho strašidelné alebo vtipné. Brooklyn Nets Niečo pozeráte, neviete čo si o tom máte myslieť. Mám rád takúto polohu. Skúšam robiť filmy, v ktorých by bol práve takýto nerozhodný pocit. Neviete či vám tie postavy nejakým spôsobom imponujú, alebo sú vám odporné. Je to také zvláštne napätie. Nevedieť, kde je tá hranica. Cítite k nim nejaké sympatie, ale viete že by vám mali byť odporné, pretože sú škaredé. morgan DM: Už ste sa niekedy zľakli vlastného nápadu? RM: Nie. Asi mi to všetko pripadá príliš vtipné na to, aby som sa bál. Možno, že by bolo užitočné, keby som sa tých postavičiek a nápadov začal báť. Ale keď sa nad tým zamyslím, nikdy nie sú pre mňa strašidelné. Zvyknem sa vyľakať reakcií ľudí na moje filmy. Womens Air Jordan 7 Stáva sa, že mi hovoria fakt dosť divné veci. Napríklad, že sa so mnou nechcú rozprávať, alebo odmietnu potriasť si so mnou rukou. Na tomto festivale sa mi to ale nestalo. Myslím si, že ľudia sú tu veľmi otvorení. DM: Myslíte si že ľudia na európskom kontinente sú otvorenejší ako vo vašej krajine? RM: Myslím si to. Vždy keď som prišiel na nejaký zahraničný festival, špeciálne do západnej Európy, mal som pocit, že ľudia sú omnoho otvorenejší. Air Max 2016 Mujer Možno to je kvôli väčšej tradícii bábkového divadla, ale sú omnoho chápavejší k animovanej tvorbe. Pretože animovaná tvorba sa ešte stále spája s niečím detským. Aspoň u nás. Takže je príjemné prísť na miesto, ako je napríklad toto, kde je animácia uznávanou umeleckou formou. DM: Vo vašich filmoch je takmer absolútna absencia hovoreného slova. Namiesto toho používate pre zintenzívnenie atmosféry prazvláštne zvuky. Myslíte si, že sa tak podčiarkuje atmosféra hororu? RM: Áno, uprednostňujem, aby bábky nerozprávali a keď aj, tak iba veľmi minimalisticky. Skôr robia zvuky, ako hovoria. Niekedy si myslím, že by tie slová mohli bábkam uškodiť. Takto nechávam divákovi väčší priestor na interpretáciu ich pocitov. Myslím si, že niekedy keď postavy rozprávajú, je to trochu nasilu, aby sa divák nejakým spôsobom preorientoval v dojme. Alebo aspoň pre mňa je viac zaujímavé, keď nehovoria a vy presne neviete čo si myslím, takže to musíte pozorovať pozornejšie. DM: Takže je lepšie keď je ticho tlmočníkom pocitov? RM: Určite áno. Aj pre ďalší škodný faktor, že filmy sa často prekladajú pre medzinárodné publikum a vy sa musíte pozerať na titulky, čo odvádza vašu pozornosť a potom vám uniká podstata réžie. DM: Vaše bábky mi pripomínajú krvavé nádory. Joe Vellano Mám pravdu? RM: (Smiech) Naozaj? V skutočnosti je to tak, že keď som bol v puberte som mal obrovské problémy s akné. Ale tým myslím fakt že obrovské problémy, často si to vyžadovalo doktora. No a potom viete, klasický model. Rutgers Scarlet Knights Jerseys Niekto ide po ulici a vy si na ňom všimnete, že je divný. To ma dosť traumatizovalo. Air Zoom Pegasus 33 Pripadal som si ako sloní muž (Joseph Merrick) z Lynchovho filmu. Asi niekde tam má tá forma bábok čo pripomínajú nádory svoj pôvod. Masterpiece Kodiak Doudoune bobby DM: Proces mechanickej výroby bábok je zdĺhavý a náročný. Stalo sa vám niekedy, že vám po skončení filmu niektorá z postáv začala chýbať? RM: Nie. Pre mňa postavičky žijú vo filme a s jeho koncom končia aj ony. Narodili sa, aby žili vo filme a zomrú, keď sa skončí film. To je pre mňa podstata ich života. Okrem toho, vždy po filme bábky zničím. DM: Vy ničíte svoje bábky? RM: Ničím, pretože v novom filme recyklujem materiál z ktorého boli spravené. To je môj proces. Vždy po filme sa postavy musia obetovať, aby sa z nich zrodili postavy v novom filme. Takýmto spôsobom pre mňa žijú stále v ďalších postavičkách. Ale páči sa mi myšlienka, že hrajú iba v jednom jedinom filme a ten znamená ich život.

    Komentáre sú uzavreté.