BRAZÍLSKY ANIMAČNÝ BIZNIS NA PLNÉ OBRÁTKY

Krátkometrážna autorská animácia je už dlhé roky najmä doménou európskych a severoamerických tvorcov. Samozrejme netreba opomínať ani Japonsko so silnou stredoprúdovou produkciou. Aj popri nej vznikajú výrazné umelecké diela. Svojou kvalitou nezaostávajú za dlhoročnými veteránmi akými sú Francúzsko, Veľká Británia, Spojené Štáty či Kanada. Je ale mnoho krajín, v ktorých tvorba buď nemá dlhodobú tradíciu alebo jej chýba výraznejšia kontinuita v rámci estetických kvalít, prípadne aspoň komerčnej sféry. Medzi takéto oblasti patrí Južná Amerika a jej najväčšia krajina, Brazília.


Prvý animovaný brazílsky film bol pochádza už z roku 1917. Krátka protivojnová satira Kaiser Álvara Marinsa zosmiešňovala cisára Viliama II a jeho výbojné úsilie. Na dlhé roky po tejto snímke bola animácia iba komerčným nástrojom. Tvorilo sa prevažne pre marketingové účely. S rokom 1953 prišiel ďalší dôležitý míľnik, prvý celovečerný animovaný film Amazon Symphony Anélia Lattini Filhoa. Jeho výroba trvala dlhých šesť rokov. Tendencia niekoľkoročných odmĺk bez výraznejšieho filmu je pre brazílsku animáciu príznačná v takmer celom dvadsiatom storočí. Snímky s umeleckejšími ambíciami a vyššou kvalitou vznikali sporadicky. Produkovalo ich iba pár autorov, medzi nimi boli dokonca ešte aj imigranti ako napríklad Yppe Nakashima z Japonska. Emigrant Roberto Miller spolupracujúci s Normanom McLarenom v Kanadskom NFB zasa žal úspechy na poli abstrakcie v zahraničí. Tvorcovia zároveň zväčša nevytvorili viac ako pár filmov, Brazílii chýbal výraznejšia osobnosť. V 60. rokoch sa produkcia animácie mierne zvýšila, založený bol aj prvý brazílsky medzinárodný festival v tomto filmovom odvetví (1965).

Od osemdesiatich rokov však začína byť animátorská komunita aktívnejšia. Marcos Magalhães získal za svoj film Meow (1981) ocenenie na festivale v Cannes. Kombinovaná kreslená a plôšková animácia reflektuje cez nenásytnú mačku prienik zahraničnej kultúry a produktov zo Spojených štátov na brazílsku pôdu. Po ochutnaní Coca Coly (napriek počiatočnej nespokojnosti) sa už chlpáč odmieta vrátiť k mlieku. Za pozornosť stojí aj ďalší Magalhãesov projekt Planeta terra (1986). Kolektív tridsiatich brazílskych animátorov (čo bola v tej dobe takmer celá brazílska animátorská komunita) ním oslavuje Medzinárodný rok mieru. Svoju premiéru mala na festivale v Záhrebe. V tomto období sa samozrejme objavilo ešte niekoľko zaujímavých počinov. Väčšej medzinárodnej pozornosti sa ale dostalo hlavne bábkovému Frankenstein Punku (1986) scenáristu a režiséra Carlosa Imperia Hamburgera a niekoľkým nezávislým dielam Eliany Fonseca. V rámci tvorby pre detského diváka bol bezkonkurenčne najvýraznejší Mauricio De Sousa. Pracoval na mnohých seriáloch, vytvoril niekoľko ikonických postáv a celovečerných filmov.(1,2)

Planeta terra (Marcos Magalhães, 1986)

Planeta terra (Marcos Magalhães, 1986)

Začiatkom deväťdesiatych rokov následne začala systematická snaha o podporu animácie, najmä ako priemyselného odvetvia. Oficiálne (teda finančne a legislatívne) podporil animátorov štát, založený bol aktuálne najväčší festival animovaného filmu v Južnej Amerike Anima Mundi. Vládou dotovaný, za cieľ si kládol a ešte stále aj kladie “podporu a propagáciu animačnej filmovej reči v Brazílii. Festival pozorne sleduje expanziu trhu prostredníctvom objavovania sa nových umelcov a producentov, ako aj zlepšovanie obsahu [animácie]. Tá ako celok reprezentuje dôležitú časť audiovizálneho sektora v kreatívnom priemysle [brazílskeho] štátu”.(3) Medzi rokmi 1990 až 1999 vzniklo 171 diel, pričom 70 z nich v poslednom roku. Produkcia ale naďalej zostávala nákladná, najmä vďaka neľahkej distribúcii a speňaženiu krátkometrážnej tvorby. V roku 2005 sa už hlási do predvýberu 345 domácich filmov. (4)

Anima Mundi je iniciatívou štyroch brazílskych animátorov, založená bola v roku 1993. Aida Queiroz, Cesar Coelho, Lea Zagury a už spomínaný Marcos Magalhães (víťaz z Cannes) sú dodnes jej vedúcimi osobnosťami. Brazília tu má (vzhľadom na ciele podujatia) samostatnú súťažnú kategóriu. Filmy sú okrem ocenenia ohodnotené aj finančne. Festival je do veľkej miery zameraný aj na promo. Na niekoľkých workshopoch sa môže verejnosť a návštevníci naučiť rôznym technikám animácie. Pokročilej výučbe sa Anima Mundi venuje prostredníctvom projektu Anima Escola. Remeslo sa vďaka nemu učia na niekoľkých stredných školách. V Riu de Janeiru, vo vlastnom výukovom centre Animy, zasa vyučujú pokročilé postupy profesionálni animátori. V neposlednom rade je festival aj spoluorganizátorom Anima Fóra. Každoročne organizované industry podujatie združuje štátne aktivity, animačné štúdiá a producentov. V rôznych prednáškach sa kladie dôraz hlavne na možné stratégie ďalšieho rozvoja priemyslu, sebaprezentovanie tvorcov, taktiku pri tvorbe produktov určených na export atď. Anima Mundi stojí spolu s producentmi a štátnou podporou v centre diania (v istom zmysle kompenzuje nedostatok špecializovaných vysokých škôl) a výrazným spôsobom sa podieľa na pretrvávajúcom rozvoji v Brazílii.(5, 6, 7, 8 )

Wood & Stock: Sexo, Orégano e Rock'n'Roll (Otto Guerra, 2006)

Wood & Stock: Sexo, Orégano e Rock'n'Roll (Otto Guerra, 2006)

Animácia ako priemyselné odvetvie zažíla v najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky svoj najväčší vzostup až s príchodom nového milénia. Finančne najprv zastrešil 86 projektov kultúrny inštitút Kinoforum. Tesne pred najväčším boomom (2003) začala animačnú komunitu 29 animátorov združovať iniciatíva Associação Brasileira de Cinema de Animação (Brazíslska asociácia animovaného filmu). V roku 2008 už mala vyše 170 členov. Podľa Marcela Marão bolo v začiatkoch ABCA cieľom promovanie brazílskej tvorby, vrátane plánu otvorenia vlastného prezentačného stánku na festivalovom trhu v Annecy. ABCA sa taktiež starala o pomoc štúdiám a profesionálom pri hľadaní finančnej podpory. Medzi rokmi 2004 až 2009 sa vyšvihla z nuly na 12 koprodukcií, pričom v tomto časovom rozmedzí vzniklo vyše 30 seriálov. Drvivá väčšina je určená pre deti a mládež. Za všetky budem menovať iba jeden z najúspešnejších, vysielaný v Latinskej Amerike, Kanade, Izraeli, na Strednom Východe, Turecku a Kórei – ekologicko-edukačne orientovaný Fishtronaut (Celia Catunda, Kiko Mistrorigo; 2008) pre deti vo veku od 3 do 6 rokov. Dariť sa začína aj dlhometráži, opäť sa objavujú sa celovečerné filmy, ako napríklad Garoto Cósmico (Alê Abreu, 2007) alebo Wood & Stock: Sexo, Orégano e Rock’n’Roll (Otto Guerra, 2006) pre dospelejšie publikum.

Fishtronaut (Celia Catunda, Kiko Mistrorigo; 2008)

Také množstvo štúdií sa samozrejme neobjavilo z roka na rok. Veľký počet z nich vznikol rekvalifikáciou alebo preorientovaním sa reklamných agentúr či spoločností zameraných na priemyselnú animáciu. K rapídnemu nárastu počtu animácii pomohli aj čiastočne nenávratné pôžičky od Brazílskej národnej banky pre sociálny rozvoj, no rovnako aj uvedomenie, že kvalita sa dá vyvážať do zahraničia. Brazílska stratégia je v tomto smere dosť podobná tej juhokórejskej, kde je drvivá väčšina diel určená priamo na vývoz alebo je tam outsourcovaná výroba mnohých amerických seriálov. Brazília si ale zachováva svoje národné špecifikum a jej identita zrkadliaca sa v tvorbe nie je v ich prípade potlačená tak extrémnym spôsobom ako v Južnej Kórei.

K vývozu boli brazílski producenti čiastočne prinútení aj postojom televíznych staníc vo vlastnej krajine. Veľké súkromné firmy totiž nemali o animované seriály pre deti záujem. Podľa posledných nariadení vlády ale musia káblové televízie vysielať minimálne 30% domácej tvorby.(9) Napokon sa teda začalo predávať aj doma a latinskoamerickým odnožiam zahraničných kanálov (Discovery Kids Latin America, Nickelodeon, Cartoon Network atď.). V roku 2008 vytvoril štát aj národnú stanicu zameranú na animáciu s názvom AnimaTV. Tá v čase svojho založenia finančne podporila až 18 domácich projektov. Štát navyše začal poskytol tvorcom aj daňové úľavy. (10, 11) Podobne, ako v prípade iniciatívy Animy Mundi pôsobí v rámci televíznej produkcie združenie Brazilian TV Producers. Združuje nezávislých producentov, usporadúva konferencie a pomáha s koordináciou exportu.

Vďaka širšie zameranej ekonomickej dohode o spolupráci koprodukuje Brazília seriály s kanadským National Film Board of Canada. Kanada so svojou dlhou tradíciou a silnou štátnou podporou začala množstvo brazílskych animátorov dokonca aj školiť. Väčšina kanadsko-brazílskych koprodukcii využíva lacné štúdiá z juhoamerického štátu, pričom na scenáre alebo námety má svojich autorov. Na druhej strane sú vítané aj nápady pôvodné, Brazílčania sú stále neopozeraní. Po ich komerčnej tvorbe je najväčší dopyt práve v Kanade, ale aj v Nemecku, Španielsku, Taliansku, či v Spojených štátoch.

Festivalové ťaženie už nie je ani z ďaleka také úspešné ako komerčná produkcia. V posledných rokoch sa tomto smere objavilo iba niekoľko zaujímavých krátkometrážnych diel. Obzvlášť hrdí sú Brazílčania na krátky formálny experiment Tyger (2006) Guilherme Marcondesa. Jedná sa o technicky aj výtvarne pozoruhodnú kombináciu živej, ľuďmi v obraze, ovládanej bábky obrovského tigra kombinovanej s 2D animáciou a miniatúrnym modelom veľkomesta. Tento film si na festivaloch získal azda najväčšiu pozornosť. Medzi formálne experimenty možno zaradiť aj kratučký film Cafeka (Natalia Cristine, 2009). Celá kreslená animácia sa tu odohráva na približne 400 papierových pohárikoch od kávy. Kombináciu reálneho priestoru diaľnice, animácie a kľúčovania využíva Linear (iba ukážka) Amira Admoniho z roku 2012. Techniky aj námety tvorcov sú dostatočne rozmanité. Pixiláciu zastupuje film L.E.R. (João Angelini, 2007), kraťas s jednoduchým ale trefným nápadom. Neprestajne pečiatkujúcemu úradníkovi dochádza dych, ruka neznámeho vedenia mu do nosa pchá mince ako do automatu a fackuje ho, pričom hlava sa mu trasie za zvuku štartovania motorovej kosačky až kým sa opäť “nerozbehne”. Byť uväznený vo svojej hlave, prípadne sa obmedzovať vlastnými myšlienkami, to je téma krátkej, vodovými farbami maľovanej metafory o vtákovi v klietke, ktorú má postava na krku namiesto hlavy. Tento film s názvom Passo (2007) je dielo v Brazílii dobre známeho animátora, ilustrátora a režiséra Alê Abrea. Pre cinefilov je ale zďaleka najzaujímavejšia nesmierne vydarená snímka Flea & Fly (Fernando Miller, 2011). Čierno-biela kreslená animácia veľmi trefne imituje filmovú reč amerických animovaných slapstick seriálov z 10. a 20. rokov minulého storočia. V druhom pláne je zároveň znepokojivou kritikou situácie brazílskej najchudobnejšej vrstvy a opustených detí.

Flea & Fly (Fernando Miller, 2011)

Flea & Fly (Fernando Miller, 2011)

Brazílsku animáciu, pri jej momentálnom nastavení, čakajú v najbližších rokoch jedine ďalšie úspechy. Produkcia bude kvantitatívne určite rásť, dotiahnuť sa však musia filmy po stránke kvality a originality. Najväčšou slabinou je ešte stále nevýrazná autorská tvorba. Štát si snáď uvedomí, že po tom, ako nakopol animačný TV „biznis“ by mohol ďalej tvorbu zveľaďovať aj v rovine umeleckej. Festivaly sú tiež predsa trhom, i keď o čosi menším. Prehnaná komercializácia a jednosmerná orientácia na detského diváka je pre Brazíliu rizikom. Na druhej strane ale môžeme očakávať, že niektorých tvorcov čoskoro prejde chuť robiť iba animáky pre deti. Pokiaľ sa ale nájde rovnováha medzi seriálmi na vývoz a podporou autorskej umelecky orientovanej tvorby, v najbližších rokoch by mohlo nastať pre tento štát vcelku úspešné obdobie.

Maroš Brojo

Poznámky:

(1) Bendazzi, Giannalberto. Cartoons: One Hundred Years of Cinema Animation. Bloomington, Ind: Indiana University Press, 1994.

(2) Zagury, Lea. “Brazilian Animation, a History of Perseverance.” festivalový katalóg Animateka 2012. 108-109. Web. <http://www.animateka.si/2012/Press/katalog/katalog_animateka_2012.pdf>.

(3) Tamtiež.

 (4) “Histórico Brasileiro.” abca.com.br. Web. 17 Feb. 2013. <http://www.abca.org.br/?page_id=375>.

(5) Tamtiež.

(6) Anima Mundi (Event).” Wikipedia. Web. 17. Feb. 2013. <http://en.wikipedia.org/wiki/Anima_Mundi_(event)>.

(7) Tamtiež.

(8) About Anima Mundi.” Anima Mundi. Web. 17. Feb. 2013. <http://www.animamundi.com.br/en/about/>.

(9) Franks, Nico. “Latino learning curve.” C21Media. C21Media, 21. Jan. 2013. Web. 17. Feb. 2013. <http://www.c21media.net/archives/99405>.

(10) Calder, Kate. “Brazil beefs up animation industry.” KidScreen. Brunico Communications Ltd., 4. Sept. 2009. Web. 18. Feb. 2013. <http://kidscreen.com/2009/09/04/brazil-20090904/>.

(11) Cajueiro, Marcelo. “Brazil’s animation sector booming.” Variety. Variety Media, 14. Okt. 2009. Web. 18. Feb. 2013. <http://www.variety.com/article/VR1118009949/?refCatId=1019>.

Komentáre sú uzavreté.